Vzdelávanie nemá končiť v škole. Aké sú prekážky celoživotného vzdelávania?

Donedávna neznámy pojem „celožitovné vzdelávanie“ na Slovensku definovali iniciatívy zamestnávateľov a Európskej únie. Cieľom je, aby ľudia ovládali to, čo spoločnosť potrebuje.

Je to tak lepšie pre trh práce, ktorý v niektorých oblastiach nenachádza vhodné sily pre napĺňanie zámerov, čo brzdí podnikateľské projekty a ekonomiku samotnú. Vhodné zameranie vzdelávania je však dobré aj pre samotného vzdelávajúceho sa. Jeho snaha je totiž pri vhodnom obore odmenená materiálne i spoločensky.

Vzdelanostná štruktúra, ako aj systém vzdelávania musí prejsť zmenami. Súčasný systém celoživotného vzdelávania na Slovensku je podceňovaný. Finančne, metodicky aj kapacitne. Bez iniciatív a tlaku Európskej únie by chýbala čo i len základná koordinácia. Ide pri tom o systém, ktorého sa účastní niekoľko hráčov z viacerých oblastí podnikateľského aj štátneho prostredia.

Existencia systému, v rámci ktorého preukázateľne dochádza k poddimenzovanému financovaniu neformálneho vzdelávania z verejných zdrojov a zároveň k neefektívnemu vynakladaniu finančných prostriedkov na formálne vzdelávanie, predstavuje demotivujúci faktor pre samotných zamestnávateľov, ktorí investujú finančné prostriedky do neformálneho vzdelávania svojich zamestnancov, nakoľko štát nielenže produkuje, prostredníctvom vysokých škôl, absolventov formálneho vzdelávania, ktorí nezodpovedajú potrebám zamestnávateľov (teda pracovného trhu), ale zároveň vynakladá málo prostriedkov na podporu ďalšieho (neformálneho) vzdelávania ľudí.

Z uvedených dôvodov je nevyhnutné, aby inštitúcie formálneho vzdelávania, najmä vysoké školy, úzko spolupracovali so zamestnávateľmi pri tvorbe curricula, s cieľom produkovať takých absolventov, akých pracovných trh potrebuje. Zároveň je potrebné upraviť a zefektívniť systém financovania formálneho vzdelávania, predovšetkým metódu prerozdeľovania financií medzi vysokými školami, s cieľom efektívnejšie využiť prostriedky putujúce do školstva, a tým docieliť vyváženejšie financovanie medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním.

Napriek tomu, že v oblasti formálneho vzdelávania možno sledovať rastúci záujem ľudí o štúdium, v oblasti neformálneho (ďalšieho) vzdelávania sledujeme výrazný nezáujem zo strany ľudí o absolvovanie dovzdelávacích, rekvalifikačných programov. V rámci krajín EÚ dosahuje Slovensko podpriemerné hodnoty v počte ľudí vzdelávajúcich sa po ukončení formálneho štúdia prostredníctvom participácie na programoch ďalšieho vzdelávania. Štatistiky za rok 2010 ukazujú, že zatiaľ čo priemer krajín EÚ vykazuje hodnotu 9,3 percenta ľudí, ktorí participujú na programoch ďalšieho (neformálneho) vzdelávania, na Slovensku toto číslo predstavuje len 2,8 percenta.

Vo vekovej skupine 25 – 64 rokov bolo podľa štatistiky správy Renewal v akomkoľvek vzdelávaní v roku 2013 iba 2,9 percenta ľudí. Znamená to, že len tí po vysokej škole druhého stupňa pokračovali v akejkoľvek forme vzdelávania.

Dôvodov pre nízku účasť ľudí na programoch ďalšieho vzdelávania a s tým súvisiacu nízku účasť na celoživotnom vzdelávaní je viacero, no medzi najvýznamnejšie patria nasledujúce.

Drahé vzdelávacie kurzy

Ako vyplýva z prieskumu, až 46 percent ľudí uviedlo ako hlavnú prekážku pre absolvovanie programu neformálneho vzdelávania, vysokú cenu za vzdelávací kurz. Vysoká cena za vzdelávacie kurzy sa dotýka predovšetkým ľudí s nižším stupňom dosiahnutého vzdelania, nakoľko títo vo väčšine prípadov predstavujú zároveň skupinu ľudí s nízkym príjmom. 

Paradoxne však väčšinou táto skupina ľudí cíti potrebu absolvovať kurzy neformálneho vzdelávania na to, aby sa vedeli lepšie uplatniť na trhu práce. V tomto ohľade je preto nevyhnutné vytvoriť na štátnej úrovni nástroje, ktoré prostredníctvom finančných dotácií, grantov, bezúročných pôžičiek alebo iných nástrojov podpory umožnia predovšetkým ľudom s nízkym príjmom a nižším stupňom vzdelania participovať na kurzoch neformálneho vzdelávania.

Nesúlad s pracovným rozvrhom zamestnanca

Ďalší dôvod, ktorý spôsobuje nízke percento účasti ľudí na neformálnom vzdelávaní predstavuje nesúlad rozvrhu programu neformálneho vzdelávania s pracovnými povinnosťami zamestnanca.

V tomto prípade je odporúčané vo zvýšenej miere využívať pri neformálnom vzdelávaní technologický pokrok a umožniť tak účastníkom absolvovať kurz či už online prostredníctvom e-learningu alebo inými dostupnými technologickými možnosťami. „Technologizácia“ spôsobu poskytovania a absolvovania kurzov neformálneho vzdelávania navyše mitiguje ďalšie nepriaznivé faktory, ktoré zhoršujú pre záujemcov dostupnosť kurzov ďalšieho vzdelávania, ako sú napríklad príliš vzdialené miesto konania kurzu, nevyhovujúci čas konania kurzu, nevyhovujúca forma kurzu a podobne.

Nemožnosť získať stupeň vzdelania po absolvovaní kurzu neformálneho vzdelávania

V súčasnom nastavení systému ďalšieho (neformálneho) vzdelávania je pre jednotlivca výstupom takéhoto vzdelávania len neformálne osvedčenie, potvrdenie o absolvovaní kurzu a podobne. Ako je zrejmé aj zo samotného textu § 2 ods. 3 Zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní: „Úspešným absolvovaním ďalšieho vzdelávania nemožno získať stupeň vzdelania.” Stratégia celoživotného vzdelávania 2011 schválená vládou SR identifikuje ako jeden z najväčších demotivačných faktorov pre ľudí zúčastňovať sa a vynaložiť nemalé finančné prostriedky na kurzy neformálneho vzdelávania, nízku akceptovanosť vzdelania, dosiahnutého absolvovaním kurzu neformálneho vzdelávania, zamestnávateľmi.

Respondenti prieskumu uviedli, že vzdelanie dosiahnuté absolvovaním kurzu neformálneho vzdelávania im neposkytuje takmer žiadnu výhodu na pracovnom trhu a negarantuje im ani vyšší plat.

Čítajte aj:

Spor o colné úniky čísnkeho dovozu neutíchol. Slovensko problém údajne napravilo

Enviromentálne vojny. Ako narovnať vzťah medzi zeleným pokrokom a priemyslom?

Green Deal. 100 miliárd eur na kľúčovú reformu

Z tohto dôvodu ľudia nemajú motiváciu zúčastňovať sa kurzov ďalšieho vzdelávania. Navyše, dve tretiny ľudí sú presvedčení, že ich kurz ďalšieho vzdelávania nedokáže dostatočne pripraviť na praktický výkon povolania. Pre účely zmiernenia tohto negatívneho faktu je potrebné zabezpečiť, aby kurzy ďalšieho vzdelávania reflektovali tematickým zameraním potreby pracovného trhu, čím by sa následne docielilo zvýšenie miery akceptácie vzdelania dosiahnutého absolvovaním kurzu neformálneho vzdelávania zo strany zamestnávateľov, nakoľko by absolventi takýchto kurzov lepšie spĺňali vedomosti, zručnosti a schopnosti, požadované zamestnávateľmi.

Pre tento účel je opäť vhodné nastaviť správny systém interakcie medzi zamestnávateľmi a inštitúciami poskytujúcimi kurzy neformálneho vzdelávania, s cieľom pripraviť poskytované kurzy tak, aby čo najlepšie tematicky spĺňali potreby zamestnávateľov, teda trhu práce. Lepšia akceptovanosť vzdelania dosiahnutého absolvovaním kurzu neformálneho vzdelávania zo strany zamestnávateľov, by mala následne pozitívny vplyv na motiváciu ľudí túto časť celoživotného vzdelávania absolvovať.

 

Tomáš Lemešani

Text čerpal z analýzy pripravenej pre Republikovú úniu zamestnávateľov 

Odomknúť článok

Biznis Biztweet Biznis

  • 5 Kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb
Top

Standard Biztweet Standard

  • 1 Kredit
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu

Golden Biztweet Golden

  • Získavate 10 kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb