Spor o colné úniky čínskeho dovozu neutíchol. Slovensko problém údajne napravilo
Masívne úniky cla vyplývajúce z podhodnotených dovozov čínskeho tovaru, na ktoré v roku 2017 upozornil Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) stále vyšetrujú. Slováci napravili kontrolné mechanizmy a o uzavretí sporu naďalej vyjednávajú
Finančná správa musela po zverejnení informácie o napomenutí zo strany OLAFu vec vysvetľovať. Dnes, rovnako ako v minulosti upozorňuje, že šlo o problém nielen Slovenska, ale celej Európskej únie.
„Slovensko sa stalo terčom podvodného konania organizovaných zločineckých skupín. Aktivitám týchto skupín čelia všetky krajiny Európskej únie,“ opakuje pre Biztweet hovorkyňa Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Ivana Skokanová.
Multimiliardový únik
Úniky, ktoré boli spôsobené neuhradením adekvátnej výšky cla pri dovoze čínskeho tovaru do Európskej únie predstavovali medzi rokmi 2013 – 2016 až 2,2 miliardy eur. Z toho zhruba 300 miliónov malo podľa OLAFu uniknúť pri dovoze tovaru na Slovensko.
Slovenská finančná správa argumentovala nedorozumením. Európsky úrad stanovil kritéria ako určiť hodnotu dovezeného tovaru na prelome rokov 2014 – 2015. Tieto pravidlá však podľa finančnej správy aplikoval aj na predošlé roky, čím vznikol uvedený štatistický únik. Možnosť, že by chýbajúce peniaze uhrádzalo Bruselu Slovensko z vlastných zdrojov Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky odmieta. „Slovensko nič neplatí, stále rokujeme s európskymi orgánmi a trváme na našom stanovisku, že nie je možné spätne uplatňovať postupy, ktoré v tom čase v Európe neplatili,“ uvádza Skokanová.
Čítajte aj:
Enviromentálne vojny. Ako narovnať vzťah medzi zeleným pokrokom a priemyslom?
Green Deal. 100 miliárd eur na kľúčovú reformu
Koronavírusová kríza ochromuje distribučné centrá. Suchozemci musia podporiť námorníkov
Systém podhodnocovania tovaru funguje zjedodušene povedané tak, že dodávateľ tovaru uvádza na faktúre výrazne nižšiu hodnotu tovaru ako tú, ktorú za tovar zinkasoval. To preto, aby bolo za tovar vyrúbené nižšie clo. Pri veľkých objemoch je strata pre rozpočet Slovenska aj Európskej únie nemalá. A pri veľkých objemoch je tiež zrejmé aj to, že o podhodnocovaní vie aj kupujúci. Napriek tomu finančná správa neprezrádza, či v súvislosti s prípadom a údajnými organizovanými skupinami prebieha aj súčinnosť s policajnými orgánmi.
Z hľadiska slovenských colných pravidiel ako jednej z brán do Schengenu došlo k prísnej supervízii Európskej únie pri prepracovaní doposiaľ platných postupov.
Chýbajú jasné štatistiky
„Prijali sme účinné opatrenia – úplné vnútorné kontroly a nastavenie rizikových profilov aj na ďalšie položky. Ich výsledok je jasný: zastavili sme nárast rizikových dovozov a zvýšili priemernú deklarovanú hodnotu tovaru,“ hovorí Ivana Skokanová.
Komplexné porovnanie priemernej deklarovanej hodnoty tovarov, či počtu rizikových dovozov medzi obdobiami pred a po varovaní zo strany OLAF však nie je k dispozícií. Štatistika Eurostatu ale napríklad pri jednom druhu rizikového tovaru – obuvi a textilných výrobkoch, dáva finančnej správe za pravdu.
Údaje vykazujú pokles a následný stabilizovaný vývoj množstva dovážaného tovaru z tohoto sortimentu na Slovensko. Najvýraznejšie objemy rizikového tovaru dováža Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko, Holandsko, či Španielsko. Či bude štatistický pokles rizikových dovozov postačovať a OLAF nebude z colných únikov v minulosti vyvodzovať dôsledky však v konečnom dôsledku rozhodnú rokovania, ktoré sa medzi Bruselom a Bratislavou vedú druhým rokom.
Tomáš Lemešani
Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope