Zvýhodnení len podľa Slovákov. Poľský farmár rieši to isté čo našinec
Slovenskí farmári často hovoria o lepších podmienkach pre podnikanie v Poľsku. Tamojší podnikatelia tomu nerozumejú.
Vyššie dotácie, štátna pomoc, nižšia kvalita a podliezanie cien. Takéto charakteristiky prisudzujú poľským potravinárom slovenskí farmári.
Poliak je pre Slováka stále tou lacnejšou a menej kvalitnou konkurenciou, ktorá zaplavuje domáci trh. Podľa Slovákov si Poliaci vďaka vyšším dotáciám EU a extra príplatkom domácej vlády dovoľujú masívne expanzie na slovenský trh, ktorými tunajších výrobcov likvidujú.
„Nezmysel. Je nám ľúto, ak máme zlú povesť. Poliakov je ale veľa. Ak bola na Slovensku zlá skúsenosť, tak len s nejakým malým farmárom – špekulantom,“ hovorí majiteľ družstva Levpol, neďaleko mesta Wroclaw.
Podľa neho je majorita poľských farmárov poctivá. Výraznú aktivitu Poliakov na Slovensku si okrem geografickej blízkosti vysvetľuje aj legislatívou. „Ja ako farmár nesmiem predávať produkty v Poľsku. Zvieratá smiem predať iba ďalšiemu podnikateľovi, ktorý z nich produkty vyrobí. Preto veľa podnikateľov vozí výrobky na Slovensko. Tam naše pravidlo neplatí a smú predávať aj oni priamo ako farmári,“ vysvetľuje poľnohospodár.
Na jeho družstve o rozlohe tisíc hektárov (čo je v Poľsku stále malá farma) sa pestuje pšenica, jačmeň a rarita, ktorú v Poľsku iba testujú – sója. Okrem toho chová Levpol aj prasatá. Ale ako majiteľ povedal, slúžia len na produkciu hnojiva a ďalší predaj, či už výrobcov potravín, alebo iným veľkochovom, kde potrebujú prasatá na šľachtenie.
Keď sme sa Poliakov spýtali na hlavné problémy, mali sme deja vú. „My – malé farmy bojujeme s konkurenciou zo zahraničia. Na severe Poľska sú obrovské farmy, často dá sa povedať potravinárske laboratóriá, ktoré dostávajú vďaka početnosti chovu a pestovania vyššie dotácie. Často sú v rukách dánskych, holandských, či amerických firiem,“ sťažuje si na podmienky podnikania farmár z južného Wroclawu.
A čo názor na spoločnú európsku potravinársku politiku? Zase zarážajúca podobnosť so slovenskou kritikou. „Na jednej strane sme takmer všetky stroje a haly, ktoré v našom družstve vidíte postavili z dotácií Európskej únie. Na strane druhej, stálo nás to toľko príprav, účtovníctva, kontrol a príprav projektov, že by bolo možno jednoduchšie nakúpiť to za vlastné peniaze,“ uzatvára s úsmevom.
Čítajte viac:
Kompenzácie Bruselu? Jablká dajú radšej charite
Ako riešiť nezamestnanosť? Ekologickým kaprom
Rana ruského embarga v praxi. Poliaci prídu o miliardu eur