Vláda by mala iracionálnu americkú reťaz v Košiciach pretrhnúť
Blížia sa voľby a U.S.Steel zase naťahuje ruku. Pre vládny Smer s klesajúcou popularitou bude ťažké odolať ponuke nákupu hlasov košických zamestnancov.
Nešťastne sa opakujúci cyklus, kedy v období pred voľbami, alebo behom prepadu popularity vlády pohrozia košické oceliarne prepúšťaním sa opakuje. Raz hrozia odchodom, inokedy škrtom miest.
Prezentované dôvody sa zvyknú opakovať a samozrejme nie je ich jednoduché spochybňovať. Problematické však je, či za redukčnými plánmi americkej korporácie reálne stoja.
Cena ocele dosahovala na minimálne hodnoty v roku 2017. Napriek tomu firma v Košiciach vygenerovala čistý zisk zhruba 450 miliónov eur. Ten iste dostahovala aj vďaka blahodárnym podmienkam, ktoré má na Slovensku vďaka dlhoročnej ochote politikov, ktorých má omotaných okolo prsta.
Aj dnes argumentuje nízkymi cenami ocele. Tie sú však vyššie ako pri ziskovom roku s rekordnými minimami cien ocele. Aj keby cena skutočne predstavovala rekordné minimá, je otázne čo s minulými ziskami firma robila. Zjavne nevytvárala zásoby a podľa mnohých absentovali aj nutné investície, bez ktorých sa modernizujúce oceliarske továrne v Európe nezaobídu.
Korporátne správy síce čas od času zásobia média správou o modernizácii, podľa odborníkov je však továreň na zhruba desatine investícií, ktoré od nej vyžaduje súčasná trhová situácia.
Vedenie U.S.Steelu hrozí, že v Košiciach prepustí 2,5 tisíc ľudí aj preto, že trh zaplavuje lacná čínska oceľ. Kritizuje pritom Európsku úniu, ktorú obviňuje z nedostatočných ochranných opatrení voči čínskemu lacnému dovozu.
Tá však robí čo môže a pohybuje sa v zásade na hranici toho, čo by vyvovalo odvetu čínskej strany a toho, čo by vyvolalo straty od ocele závislých odvetví. Ten kto za náplavu lacnej čínskej produkcie do Európy môže je naopak americká vláda, s ktorou má U.S.Steel dobré vzťahy aj preto, že domov dováža v Košiciach vytvorený kapitál.
Tvrdenie, že európske ekologické regulácie ťahajú z vrecka priemyselníkov tučné šeky sú pravdivé tiež. Avšak veľkú časť týchto šekov kompenzuje U.S.Steelu slovenská vláda roky. A dnes by už bolo na mieste nutnosť drahej ekologizácie prijať. Únia razí a bude raziť ekologickú transformáciu, ktorá naviac pri pohľade na klimatické zmeny začína byť zrozumiteľná aj pre bežných ľudí.
Čítajte ďalšie komentáre autora:
Noví kamaráti Kollárovi nepomohli. So Sulíkom si zostali sami
Prvý účet za morálny úpadok. V4 prehrala v Bruseli aj Štrasburgu
Oprávnenosť štátnej pomoci pre košickú továreň je diskutabilná aj z morálneho hľadiska. Na Slovensku nájdete len veľmi ťažko natoľko arogantné vedenie, ktoré je zvyknuté na to, že aj bez ústupkov dostane to, čo si zažiada. Verejným tajomstvom je aj nekompromisný korporátny vzťah k zamestnancom, či skrývanie a zavádzanie v komunikácii s verejnosťou aj štátnymi inštitúciami.
Pripomeňme, že košická železiareň dostala od slovenských vlád historicky stovky miliónov amerických dolárov v daňových úľavách, zlacnených energiách, či spolufinancovaní podnikových investícií.
Dokumenty o štátnej podpore v archívoch neexistujú. Podľa zistení Biztweetu boli skartované. Na otázku prečo a na koho pokyn štát zlikvidoval dokumenty hovoriace o stovkách miliónov eur daňových poplatníkov nám nikto z oslovených rezortov a vlády neodpovedal.
Je otázne, či sa U.S.Steel niekedy začne správať ako obchodná firma bez toho, aby jej štát kryl chrbát. Neustále predlžovanie falošnej predstavy o tom, že je vo vzťahu vedenia továrne a vlády všetko korektné však nič nevyrieši. Ignorácia problému a jeho odsúvanie na ďalšiu a ďalšiu vládu prinesie len ležérnejší prístup spoločnosti a o to väčšie nešťastie niekedy v budúcnosti, keď sa to bude hodiť najmenej.
Tomáš Lemešani
Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope