Dvojitý agent Igor
Politický marketing jedného z opozičných lídrov pomáha najviac Smeru a SNS. Nestalo sa tak prvýkrát.
Líder vlastnej strany Obyčajní ľudia v posledných mesiacoch zaujal zmenami politickej orientácie, vyvolaním rozkolu vo svojom hnutí a prepálenou príchuťou politického populizmu. Po zneužívaní rodiny najznámejšieho slovenského zavraždeného páru prišla ďalšia nie príliš morálna marketingová vsuvka v podobe rezervácie centra Bratislavy na oslavy 30. výročia pádu komunizmu.
Na podujatie v akejkoľvek zrozumiteľnej a nenásilnej podobe má samozrejme nárok. Problém je v tom, že si Námestie SNP v Bratislave rezervoval na 6 dní. Týždňové oslavy nechystá, urobil tak vraj preto, aby zamedzil akcii, ktorú by mohli zorganizovať extrémisti.
Človek by Igorovi Matovičovi aj rád uveril. Veď hrozba zneužitia osláv zo strany Kotlebovcov určite existuje. Problém je však v tom, že viac než apelovanie na ignorovanie extrémných autoritatívnych ideológií akcentoval strach zo zneužitia podujatí organizátormi iniciatívy Za slušné Slovensko. Tú označil za predĺženú ruku politickej strany Progresívne Slovensko-Spolu.
Prevzal tak rétoriku, ktorú na adresu občianskych protestov, ktoré vznikli po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej priniesol Smer-SD, SNS, či Kotleba ĽS-NS. Miesto boja proti extrémizmu tak verejnosť dostala odkaz, že medzi sebou Smeru opozitné strany zase bojujú. I keď to tak v skutočnosti nie je.
Či si Igor Matovič do vlastnej nohy stieľa úmyselne, alebo nie, pravdou je, že sa tak nestalo prvýkrát. Smeru pomohol opakovane. Stále v ťažkých časoch a neraz pred voľbami.
Čítajte ďalšie komentáre autora:
Noví kamaráti Kollárovi nepomohli. So Sulíkom si zostali sami
Prvý účet za morálny úpadok. V4 prehrala v Bruseli aj Štrasburgu
Keď pred parlamentnými voľbami z roku 2016 Igor Matovič zverejnil nahrávky, na ktorých sa Radoslav Procházka pokúša dojednávať obchádzanie daňových povinností pri marketingových činnostiach súvisiacich s kampaňou jeho strany Sieť, neradovali sa len bojovníci za transparentnosť.
Hlavne načasovanie Matovičovho kroku spôsobilo, že Ficov Smer zase dominoval páske víťazov a mohol si vyberať koaličných partnerov zo zoskupení „ochotných“, medzi ktorých napokon prepadla aj samotná Sieť, ktorú Matovič zverejnením nahrávky citlivého telefonátu zlikvidoval.
Podobnú rolu zohral projekt excentrického politika aj o ďalšie štyri roky predtým. Ako občiansky aktivista (dnes skutočných občianskych aktivistov kritizuje) pomohol spoločne s niekoľkými kolegami dostať SaS Richarda Sulíka do vlády. V nej bol ale neustálym zdrojom vládnych hádok, čo vyústilo po jednom z jeho nedodržaných prísľubov spoločných hlasovaní s koaličnými partnermi (podporil návrh novely zákona o štátnom občianstve SR z dielne Smeru) k Matovičovmu vylúčeniu z SaS. Krehká bola aj podpora jeho spojencov, a tak vznikla veľmi krehká vládna epizódka, ktorá bola menej akcieschopná a napokon veľmi rýchlo padla.
Konzvervatívne smerovanie Obyčajných ľudí je samozrejme legitímne. Problémom je však hlavne to, že sa verejne prejavuje len v obdobiach, kedy sa to strane Roberta Fica hodí najviac. Aj dnes vyzerá žabomyšia vojna o organizáciu slávností na námestí ako komplot. Strana, ktorá má vo svojich radoch aj disidentov z čias komunizmu by si však konkurenčný boj v čase, kedy si odpornosť autoritatívnych režimov pripomínať potrebujeme, mala odpustiť.
Tomáš Lemešani
Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope