Výkon sociálneho štátu nepresvedčil. Zbytočne sa bráni liberalizmu

Dekády vlád prizvukujúcich sociálny štát neprišli s riešením pre slovenské nemocnice. Prípad bratislavskej univerzitnej nemocnice ukazuje na jalové vízie aj neschopnosť dialógu.

Uplynulé dni priniesli ďalšiu epizódu nekonečnej tragikomickej ságy o tom, ako chce Slovensko postaviť novú veľkokapacitnú nemocnicu v Bratislave.

Svoj projekt trocha na truc a podľa zlých jazykov predčasne predstavili finančníci zo skupiny Penta. Muži spájaní s dlhoročným nekalým ovplyvňovaním slovenského zdravotníctva chcú na svojich pozemkoch v mestskej časti Lamač postaviť novú modernú nemocnicu pre 400 pacientov.

Určite dobrá myšlienka, proti ktorej nikto so skúsenosťou s čakaním na termín operácie, či úrovňou zázemia štátnych nemocníc, nepovie ani pol slova. Projekt však žiaľ podčiarkuje to, čo je guľou na nohe slovenského zdravotníctva už od pádu komunizmu – nesystémovosť.

Nemocnica Penty sice bude moderná, v porovnaní s o desiatky rokov staršími zariadeniami prirodzene lepšie vybavemá a príjemnejšia. Na druhej strane však nebude rešpektovať relevantné nároky na zdravotnícke zariadenia v spádovej oblasti. Súkromník sa prirodzene nezameriava na oblasti medicíny, ktoré sú menej atraktívne, ale na ochorenia a zranenia, ktoré prinášajú najvýznamnejšie úhrady z poisťovní.

Práve to je častým terčom kritiky politikov reprezentujúcich sociálny štát. Reči o tom, že má mať pacient prednosť pred peniazmi sú sice fajn, chýbajú však skutky. V prípade plánu na univerzitnú nemocnicu v Bratislave už tridsať rokov.

Je pravdou, že projekt dostavby rozostavanej nemocnice Rázsochy po Mečiarovej nečinnosti, kedy sa na stavbe iba strácali peniaze, odsúdila aj Dzurindova vláda. Bolo však obdobie krizy, štát nemal veľa možností na samostatné financovanie a napriek tomu hľadal alternatívne riešenie.

Od nástupu Smeru-SD však bolo možné očakávať, že sa peniaze na nemocnicu nájdu. Strana, ktorá sa oháňa ľuďmi a sociálnym štátom označovala zdravotníctvo za svoju doménu. Vládla sama, s Mečiarom, či národniarmi. Všetko politikmi, ktorých voliči by oznam o novej štátnej nemocnici uvítali.

Dohromady tak vládnu jedenástym rokom. Nemocnica, ktorá má byť vlajkovou loďou slovenského zdravotníctva, starať sa o nedostatočne pokrytých pacientov, priniesť inovácie a školiť medikov, nevyrástla.

V prípade nemocnice Rázsochy sme sa dočkali iba trápnych polemík o tom, či je starý betónový skelet hodný strhnutia za 20 miliónov eur, alebo nie. Lukratívne pozemky tak naďalej lákajú okolostojacich oligarchov a vláda nevie celú dekádu spraviť rázne rozhodnutie.

Čítajte ďalšie komentáre autora:

Eurokomisár Šefčovič: Súčasný energetický systém EÚ je neudržateľný

Moskva o Šefčovičovi: Je protiruský a nemá politickú váhu

Z odborníka slovenským politikom. Šefčoviča čaká kariérny zlom

Autor sociálneho štátu zase zlyhal. V ďalšej svojej disciplíne. Jednanie Petra Pellegriniho o tom, že by štát odkúpil plánovaný projekt Penty nepriniesol ovocie. Finančníci nemocnicu využívajú ako páku, zdroj nátlaku na štátne rozhodovanie v zdravotníctve.

Kúpa by naviac nevyriešila všetky problémy. Proporcie nemocnice Penty sa totiž nezhodujú so všetkými potrebami pacientov a štát by tak musel naďalej premýšľať o výstavbe, či reštruktúre ďalších zariadení.

Zarážajúca je rétorika spolumajiteľov Penty, ktorí slovenskej vláde drzo odkazovali polohrubé posmešné a provokatívne zdelenia o jej neschpnosti. Hlavne rétorika partnera Eduarda Matáka ukázala, aký je reálny vzťah hráčov, ktorí by mali byť v normálne fungujúcom štáte partnermi.

Štát zlyhal. Sám sa rozhýbal až po tlaku súkromníka. Ten mu naviac vyfúkne minimálne časť personálu a zoberie niektoré výnosnejšie úkony. Situácia teda nebude plne doriešená ani v prípade, že sa vláda s Pentou dohodne, ani v prípade, ze si budú robiť naprieky. Súčasná situácia je zrkadlom vzťahu štátu a súkromného sektora. Štát chcel byť sociálny, ale nestal sa ním. Zo súkromného sektora si spravil neustálym zásahom do podnikateľského prostredia nepriateľa, ktorý miesto spolupráce volí akúsi vendetu.

Strany by mohli fungovať aj na voľnejšom liberalizovanejšom trhu. Regulácia dokáže byť vymáhaná aj pozitívnou motiváciou, nielen neustálymi perzekúciami. Žiaľ v zdravotníctve doplatí na súčasné podmienky zase iba pacient.

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope