Druckerova demisia ukazuje na skutočných pánov Slovenska
Prekvapujúce odstúpenie Tomáša Druckera z postu ministra vnútra ukazuje nielen na jeho profesionálne zlyhanie, ale aj fakt, že vláda odovzdala skutočnú silu mimo volenej moci.
Všetci čakali, že po prijatí najhorúcejšieho miesta v republike príde s výraznými zásahmi. Tomáš Drucker, ktorý je Smerom pár rokov najímaný ako krízový manažér hasil jeden problém za druhým, novú úlohu nezvládol.
Žoviálny profesionál, ktorý vďaka kultivovanému prejavu nechával v očiach verejnosti zabúdať na hulvátske vystupovanie „starých“ smerákov, ktorí ničili renomé jeho predošlých pracovísk na pošte a zdravotníctve, narazil na vnútre na nepriepustnú bariéru.
Len ťažko veriť Druckerovmu vysvetleniu svojho kroku. Tvrdí, že sa funkcie vzdal, aby ďalej nepolarizoval spoločnosť. Práve jeho krok však spoločnosť podráždi ešte viac. Občania, ktorí len s horkosťou prehltli, že súčasný kabinet prečká vládnu krízu, aby napokon prišiel so zvláštnou rekonštrukciou, čakali jednoznačné zmeny. Po Druckerovom príchode na ministerstvo vnútra verili, hoci pracuje roky pre Smer, že prinajmenšom pre imidž zhodí zo stoličky zabetónovaného policajného prezidenta.
Nestalo sa. Po pochopiteľnom získavaní času, kedy Drucker chcel vypočuť argumenty nielen Tibora Gašpara, ale aj ďalších relevantných úradníkov, mal prísť konečne ortieľ. Neprišiel, miesto toho sa minister vnútra zaplietol do rozpačitého vysvetľovania podozrení vo vlastnom podnikaní. Argumentačne chabé obvinenia opozičných poslancov zhoršil vlastnými nešikovnými vysvetleniami, ktorými sa priznal, že naďalej, aj keď by nemal, podniká. Korunu marketingovému zlyhaniu dal, keď prinútil svoju manželku vyhlásiť, že ako štatutárka v inkriminovaných aktivitách skončí. Tým z nej v priamom prenose spravil bieleho koňa.
Čítajte ďalšie komentáre autora:
Po vzore hegemónov a v Orbánových šľapajách
Oki je vonku. Mal by byť niekto iný
Doposiaľ marketingový hegemón zrejme zakopol pre neobyčajný tlak, s ktorým sa na ministerstve vnútra stretol. Je predsa nemysliteľné, že dvaja ministri ani dvaja premiéri, nedokážu od prepuknutia krízy v spoločnosti odvolať policajného prezidenta, pre ktorého je v uliciach týždeň čo týždeň niekoľko desiatok tisíc ľudí. Minister, aj jeho podobne krízový ekvivalent na pozícii predsedu vlády si predsa musia byť vedomí, že Gašparova stolička ohrozuje celú vládu.
Odstúpenie Tomáša Druckera preto okrem profesionálneho opotrebenia manažéra, na ktorého toho za krátky čas hodili priveľa, znamená aj to, že situácia na polícii môže byť ešte horšia, ako vyzerá. Tak tvrdá obrana pozície policajného šéfa, ktorý je spájaný s možnými manipulátormi vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka, ktorý je spájaný s každodennými podozreniami z klientelizmu pri verejných zakázkách, a ktorý kopí chyby aj v ďalších nesúvisiacich prípadoch znamená, že je polícia buď totálne nefunkčná a stojí na jednej osobe, alebo stráži príliš veľké tajomstvá.
Tomáš Lemešani
Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope