Oki je vonku. Mal by byť niekto iný
Útek východoslovenského mafiánskeho bossa ukazuje na fakt, že sa oproti 90-kam nič nezmenilo. Gašpar miesto vyvodenia zodpovednosti zahral mŕtveho chrobáka.
Odsúdili ho na doživotný trest. Prekvapenie? Nie. Ak ste z Košíc, o „Okim“ ste musel počuť nejednu historku. Od zhúleného podfukára, až po chladnokrvného vraha, ktorý pri čistkách neváhal smrteľne ohroziť aj nevinnú okolidúcu verejnosť, pozná jeho tvár kadekto.
Neprekvapuje preto ani jeho únik, veď hlavu na to, aby sa po desaťročnom súdnom boji dobrovoľne neodovzdal doživotnej spravodlivosti, mal.
Róbert Okoličány sa zodpovednosti za činy súvisiace s bojom o nadvládu východniarskeho podsvetia dlho vyhýbal. Napriek jasne preukázaným faktom, svedectvám a prvostupňovým rozsudkom ho za mrežami nikto neudržal.
Napriek jasnému riziku, že Okoličány bude na verejnosti chcieť ovplyvňovať svedkov a napriek jasným indíciám hovoriacim o tom, že má dostatok peňazí a kontaktov na to, aby zorganizoval vlastný útek, dovolili súdy jeho stíhanie na slobode.
Okrem závažných dopadov na život zastrašovaných svedkov, medzi ktorými je podľa mnohých Okoličánym údajne zlikvidovaný ďalší odsúdený Róbert Nigut, tak slovenská polícia a justícia vyrobila do oči bijúce riziko, že mafiánsky šéf získa dostatok času na prípravu svojho exitu.
Čítajte ďalšie komentáre autora:
Hnedá bledne rýchlo. Kotleba v krajoch totálne prepadol
Po vzore hegemónov a v Orbánových šľapajách
Napriek vážnosti jeho prvostupňovo potvrdených obvinení dostal možnosť pohybovať sa voľne, bez zmrazenia finančných prostriedkov. Napriek tomu, že bol jeho pohyb údajne monitorovaný, polícia ho nedokázala lokalizovať ani pár hodín po potvrdení doživotného trestu.
V čase, kedy po vražde novinára Jána Kuciaka, ktorý najvyššiu cenu zaplatil zrejme za upozorňovanie na organizovaný zločin, polícia píše eposy o tom, ako sa vehementne pustí do boja proti mafii, ktorá sa podľa jej tvrdení nečakane vynorila po rokoch skrývania v undergrounde.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár sľuboval peklo, policajný prezident Tibor Gašpar sľuboval najlepších ľudí na mafiánske prípady. Nič z toho sa nedeje. Gašpar na svojej kyvadlovo kmitajúcej stoličke robí saltá a tvári sa, že neschopná polícia je bežnou praxou. Čižnárovo peklo ostalo na tlačovke.
Medzitým na Slovensku podniká zahraničná i domáca mafia. Dennodenne dochádza k odhaleniu nových faktov o jej prepojení s politikou. A v tomto čase polícia necháva uniknúť jedného z predstaviteľov nie tajomnej sofistikovanej ekonomickej mafie, ale jedného z tých, ktorí dokazujú, že 90-te roky sú za nami akurát v kalendári.
Tomáš Lemešani
Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope