Ekonóm Ján Ducký sa presadil už v období bývalého režimu. Ešte pred pádom socialistického Československa sa vypracoval na pozície managementu v štátnom podniku Merina, potom aj na pozíciu obchodného riaditeľa trenčianskeho odevného podniku Slovakotex.

Vždy vedel, v ktorých kruhoch sa pohybovať a preto stál na správnej strane už v období, kedy sa delila republika. V politike bol výrazným už v rokoch 1989 až 1990, kedy sedel na stoličke dočasného ministra priemyslu v slovenskej vláde národného porozumenia. Do funkcie sa vrátil ako minister hospodárstva Slovenskej republiky v druhej a tretej vláde Vladimíra Mečiara.

Jána Duckého poznajú hlavne ako tvrdého bojovníka za záujmy sponzorov hnutia HZDS. Práve on mal byť jedným z tých, ktorí sa vzpriečili predstave prenechať slovenský chemický priemysel Andrejovi Babišovi a hľadal cesty, ako do kľúčových podnikov dostať privatizérov z okolia mečiarovcov.

Hoci ako verný spolupracovník Mečiara rozhodoval o privatizácii kĺúčových firiem v chemickom a energetickom sektore, preslávil sa hlavne ako šéf podniku Slovenský plynárenský priemysel.

Jeho meno ostane navždy spojené s takzvanou kauzou Duckého zmenky, ktorá ho podľa všetkého napokon stála aj život.

Ako riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) podpísal dodnes neznámy počet zmeniek podniku s neznámym počtom protistrán. Protihodnotou dokumentov mali byť „služby obchodného a finančného charakteru“.

Šlo však iba o fiktívne služby, ktoré boli zámienkou pre vyplatenie neznámych súm, podľa vtedajších odhadov o celkovej hodnoty šplhajúcej sa až k miliardám slovenských korún.

SPP teda ešte z peňazí daňových poplatníkov uhrádzal napríklad náklady prehratého zmenkového sporu s českou Union bankou, ktorá žiadala preplatiť zmenky SPP v hodnote 350 miliónov českých korún. K nim ešte pribudli úroky, čím sa zmenkový dlh spolu so súdnymi poplatkami vyšplhal približne na 400 miliónov korún. Zmenkami vo vlastníctve Union Banky údajne SPP zaplatil za dodávku technológií vsetínskej firme Sezooz Group. Jej riaditeľ Roman Zubík v jednej z výpovedí priznal, že obchody so zmenkami boli naozaj fiktívne, riadil ich Ducký, o čom Union Banka vedela.

Čítajte aj:

Najvyšší súd v Prahe rozhoduje o oživení firmy, ktorá mohla poslať Slovensko do cross-defaultu

Bez nich by to nešlo: Anton Rakický

Králi privatizácie: Peter Bisák

Králi privatizácie: Štefan Gavorník

Ako už Biztweet informoval, strašidlom je aj verdikt, ktorým Európsky súd pre ľudské práva v roku 2015 rozhodol, že spoločnosť Draft – Ova z Českej republiky má stále nárok na vyplatenie kontroverznej zmenky SPP. Teraz stačí, aby sa česká firma obrátila na slovenské súdy a požiadala o vyplatenie zmenky. Firma je od roku 2013 v insolvenčnom konaní, ale o ňu a teda aj nárok na zhruba 20 miliónov euro bojujú veritelia. Podobných prípadov je viac a štát ani SPP ich nekomentujú. Známe je len to, že súčasťou privatizačnej zmluvy s SPP bol prísľub, že prípadné straty z Duckého zmeniek zaplatí štát z vlastnej kasy.

Podľa mnohých indícií stáli práve zmenky SPP za objednávkou na Duckého vraždu. Zrejme ako poistka voči jeho eventuálnej výpovedi prišli v januári 1999 štyri výstrely, ktoré ukončili život skorumpovaného politika a manažéra priamo v bráne jeho domu.

Vražda nie je ani po viac ako 15 rokoch objasnená. Slovenskí vyšetrovatelia obvinili z vraždy Duckého nájomného vraha českej a slovenskej mafie – Ukrajinca Olega T. Jeho prípad sa však po odovzdaní ukrajinským orgánom výrazne spomalil a nie je jasné ani to, kde sa obvinený nachádza. Podľa niektorých bezpečnostných expertov však vraždu Oleg T. nevykonal, pretože sa v jej čase preukázateľne nachádzal na inom mieste. Nikdy nikto neobjasnil ani to, kto si vraždu objednal.

Biztweet