Králi privatizácie: Štefan Gavorník
Bývalý šéf Fondu národného majetku Štefan Gavorník je synonymom aktéra privatizačných káuz. Napriek mnohonásobným trestným stíhaniam dodnes straší bývalých partnerov a domáha sa zvyškov peňazí z deväťdesiatych rokov.
Fenomén transformácie socialistickej centralizovanej ekonomiky na trhovú so sebou niesol množstvo kontroverzií. Zrejme najvýraznejšiu škvrnu na vznešenej myšlienke zložitého procesu zanechala privatizácia. Ovládali ju klientelistické vzťahy, lobbisti aj organizovaní kriminálnici.
Zrejme najzreteľnejšie to bolo cítiť v rokoch, kedy štát plne ovládlo Hnutie za demokratické Slovensko expremiéra Vladimíra Mečiara. Privatizácia bola priam brutálne manipulovaná hlavne za čias, keď štátny majetok strážil Štefan Gavorník.
Ten svoj vplyv začal budovať hneď po vzniku samostatného Slovenska. Hoci o ňom nebolo počuť veľa, hneď po parlamentných voľbách z roku 1994, kedy sa do vlády dostala kontroverzná strana Združenie robotníkov Slovenska na čele s Jánom Ľuptákom, bol Gavorník v popredí straníckej nominácie na kľúčové posty vo vláde.
Vláda krátko po voľbách rozhodla, že privatizácia štátneho majetku nebude prebiehať priamo, ale prostredníctvom Fondu národného majetku. Hoci sa mohlo zdať, že odobratie právomoci na priamy predaj vládne možnosti ovplyvniť privatizáciu obmedzuje, opak sa stal pravdou. Fond národného majetku na rozdiel od vlády nemal zverejňovaciu povinnosť, a tak bolo ťažsie dostávať sa k informáciám o dohodách s podnikateľmi a ich podmienkach.
Štefan Gavorník, ktorý sa stal prezidentom Fondu národného majetku v neskorších rozhovoroch opakovane priznal, že inštitúcia, ktorú riadil rozhodovala výhradne na základe politického zadania vlády.
„Klasické koaličné rady sme mali v pondelok, privatizačné v stredu. So železnou pravidelnosťou sa začínali o šiestej podvečer... Všetci, čo sme tam sedeli, sme lobovali za tých, čo za nami chodili,“ povedal Gavorník v rozhovore pre Plus 7 dní.
Čítajte aj:
Bez nich by to nešlo: Anton Rakický
Stanislav Gross: Politická kométa, ktorá rýchlo zhasla
Kto menil pravidlá hry: Milovaný aj nenávidený Mikuláš Dzurinda
O privatizácii mali podľa Gavorníka rozhodovať hlavne Vladimír Mečiar, Ivan Gašparovič a bývalý šéf SNS Ján Slota. Len za štvorročné vládne obdobie od roku 1994 Fond národného majetku rozpredal majetok za 109 miliárd korún (dnes by bola hodnota rádovo vyššia, pozn.redakcie). Predajná hodnota podnikov pritom bola v priemere tretinová v porovnaní s ich reálnou hodnotou.
Štefan Gavorník zodpovedal hneď za niekoľko významných privatizačných káuz, v ktorých bol obvinený z viacerých trestných činov. V rozhovoroch opakovane naznačoval, že provízie z privatizácií Nafta Gbely, či Východoslovenských železiarní inkasovali priamo Ivan Gašparovič, či Vladimír Mečiar.
Na svoje si však iste prišiel aj samotný Gavorník. Boj o peniaze nevzdáva ani dnes. Paradoxne však stojí na druhej strane a bojuje proti štátu. Ide o prípad, v ktorom sa zamestnanci ružomberských papierní domáhajú vyplatenia podielu z minulej privatizácie.
Občianske združenie Ružomberský papier tvrdí, že zamestnanci SCP majú nárok na 15 percent akcií spoločnosti Eco-Invest privatizéra Milana Fiľa. Závažné obvinenie z privatizačného podvodu vzniesli aktivisti na základe privatizačnej zmluvy, ktorej originál po rokoch získali.
Eco-Invest sa však obhajuje tým, že Ružomberčanov zastupujú právnici okolo Štefana Gavorníka, ktorý privatizačnú dohodu sám zo strany štátu pripravoval. V prípade úspešného vymáhania peňazí zo starej privatizácie by za snahu získal výraznú prémiu.
Biztweet