Stanislav Gross: Politická kométa, ktorá rýchlo zhasla
Nová krv ČSSD mala reformovať skostnatené štruktúry sociálnej demokracie. Jeho kariéru však čoskoro spálili kauzy, korupcia a zdravotné problémy.
Rýchlo letiaca kometa na českej politickej scéne rýchlo zhorela. Po početných kauzách sa meno Stanislava Grossa spájalo s oligarchiu a tunelovaním veľkých priemyselných podnikov. Z politiky ho však vyhnala tiež choroba, ktorá mu smrť privodila už v mladom veku.
Po maturite na SPŠ dopravnej v Prahe, v roku 1988 krátko pracoval v depe pre lokomotívy Praha-Vršovice. Po vykonaní základnej vojenskej služby v Košiciach v rokoch 1988 až 1990 sa zapojil do politiky. V rokoch 1993 až 1999 vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe; na FP Západočeskej univerzity v Plzni získal titul JUDr. Kritici ho obviňovali, že nevyštudoval úplne regulérne. Ako ideálny kandidát s robotníckou minulosťou však pre sociálnu demokraciu znamenal vhodný politický artikel.
V roku 1989 vstúpil do obnovenej sociálnej demokracie. Vďaka komunikačnej zručnosti i schopnosti tvoriť politické aliancie rýchlo stúpal v straníckej štruktúre. Už v roku 1990 bol zvolený za predsedu Mladých sociálnych demokratov, ktorým bol do roku 1994. Pri voľbe predsedu strany na Královohradeckom zjazde v roku 1993, kedy došlo k zásadnému stretu rôznych prúdov vo vnútri strany, podporili Mladí sociálni demokrati s Grossom na čele Miloša Zemana, ktorý prekonal Pavla Nováka z centristického krídla aj Jiřího Paroubka z Rakovnického krídla.
Roku 1992 Gross kandidoval a bol zvolený do Českej národnej rady, z ktorej sa po rozdelení Československa stala Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky. Od 17. januára 1995 bol predsedom poslaneckého klubu ČSSD, ktorým zostal aj po ďalších dvojitých voľbách. Vnútri ČSSD pôsobil od 20. januára 1996 ako odborný hovorca pre rezort bezpečnosti, súčasne bol členom Predsedníctva Ústredného výkonného výboru ČSSD.
V decembri 1997 bol spolu s Milošom Zemanom zástupcom skupiny navrhovateľov ústavného zákona 69/1998 Zb., ktorý jednorazovo skrátil volebné obdobie Poslaneckej snemovne, aby mohlo byť po páde Klausovej vlády ukončené pôsobenie preklenovacej vlády a došlo na predčasné parlamentné voľby.
Po júnových voľbách 1998 a nástupe Miloša Zemana do premiérskej funkcie sa Gross stal aj podpredsedom Poslaneckej snemovne.
O Stanislavovi Grossovi sa hovorilo ako o "zlatom dieťati" sociálnej demokracie alebo českej politiky. Z neznámeho radového člena na regionálnej úrovni sa v priebehu pár rokov vypracoval na člena vedenia celej strany. Tiež bol označovaný za "korunného princa" Miloša Zemana.
Dlhodobo sa držal na popredných miestach rebríčkov popularity. Dňa 5. apríla 2000 bol menovaný za ministra vnútra Slovenskej republiky vo vláde Miloša Zemana. Gross zostával najpopulárnejším českým politikom a riadenie toho istého rezortu mu bolo zverené aj vo vláde Vladimíra Špidlu (2002-2004).
Čítajte aj:
Kto menil pravidlá hry: Železná lady Slovenska Brigita Schmögnerová
Kto menil pravidlá hry: Milovaný aj nenávidený Mikuláš Dzurinda
Kto menil pravidlá hry: Václav Klaus
V ďalšej predvolebnej kampani bol Gross jednou z hlavných tvárí, ktoré sa na billboardoch objavovali vedľa hesla "Sme na Vašej strane". V Špidlovej vláde, ktorá z volieb vzišla, sa Gross stal tiež 1. podpredsedom.
Vo februári 2004 Gross súhlasil s kandidatúrou na predsedu strany, ku ktorej ho navrhla Stredočeská organizácia ČSSD, v ktorej mal veľký vplyv a podporu. Prelomovými sa v júni toho istého roku stali historicky prvej českej voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých ČSSD výrazne prepadla.
Po Špidlovej demisii Gross zahájil nové koaličné vyjednávania. Dňa 26. júla sa vo svojich 34 rokoch stal najmladším premiérom v histórii krajiny. Vláda Stanislava Grossa bola vymenovaná 4. augusta 2004 a dôveru Poslaneckej snemovne získala 24. augusta.
Na konci januára 2005 denník MF DNES kritizoval Grossa za nejasný zdroj financovania jeho bytu v Prahe na Barrandove za takmer 4,3 milióna korún. Za svoje vysvetlenie o údajnej pôžičke cez nemajetného strýka bol kritizovaný médiami, českou pobočkou Transparency International.
V rovnakom období týždenník Respekt upozornil na to, že firma vlastnená Šárkou Grossovou kúpila dom za 5,9 milióna korún. Za úver na jeho obstaranie ručila kontroverzná podnikateľka Libuše Barková, prevádzkovateľka nevestinca, proti ktorej bolo vedené trestné stíhanie pre poistný podvod.
Ďalšie kauzy a záver kariéry Stanislava Grossa na Biztweetcz