Ďalšia zo žijúcich legiend mafie sa zrodila, podobne ako v iných prípadoch smrťou. V prípade sýkorovcov predstavoval zlom rok 1997, kedy bol vo februári zavraždený zakladateľ skupiny Miroslav Sýkora.

Gang sa začal rozpadať, jeho členovia prechádzali k iným skupinám a sýkorovcom hrozil zánik. Skupina členov na čele s Róbertom Lališom, medzi ktorými bol aj František Borbély však rozhodla o akejsi reforme skupiny.

Gang sa rozdelil na niekoľko menších. Každý z nich má vlastné teritórium, vďaka čomu nedochádza ku konkurenčnému boju vnútri organizácie. Každý z členov odvádza 20 percent zisku do spoločnej pokladnice, z ktorej sa financuje nákup zbraní, technického zázemia, úkrytov, bytov a automobilov (štruktúru popísali niektorí odsúdení členovia).

Skupina sa venovala a venuje hlavne výpalnému, vydieraniu, distribúcii drog, ale aj nájomným vraždám. Dlhá história je možná aj vďaka dobrým kontaktom na polícii a prokuratúre. Dlhé roky sa hovorí o informátoroch a pravidelných platbách na účty policajných šéfov. Niečo podobné však nikdy nikto zo svedkov prokurátorom nepovedal.

František Borbély sa do vedenia sýkoriek prepracoval od najnižších pozícií. Je preto zapojený do množstva trestných činov od vrážd až po výrobu drog a ekonomickú trestnú činnosť.

Borbély v roku 2010 poskytol priestory neďaleko Bratislavy na výrobu drog a najal ľudí, ktorí drogy vyrábali. Boss mal istý čas riadiť celý obchod s drogami skupiny. Mal taktiež distribuovať peniaze pre ďalších členov gangu, ktorí boli na úteku pred políciou.

František Borbély zarábal a zarába aj na sofistikovanej forme výpalníctva. Jeho SBSka DKFB chránila a chráni niekoľko významných podnikov či inštitúcií v Bratislave. Vyberanie výpalného v prípade DKFB vyšetrovatelia dokázali v prípade už neexistujúceho bratislavského podniku U Matúša.

Čítajte aj:

Róbert Lališ alias Kýbel: Šéf sýkoriek nepozná brata

Juraj „Piťo“ Ondrejčák: mafiánska celebrita, ktorá nepovedala posledné slovo

Peniaze z najšpinavejšej hry tiekli k slovenským politikom

Neznamenalo to však zánik spoločnosti. Dodnes DKFB nájdete napríklad v populárnom devínskom penzióne U Srnčíka, či desiatkach iných bratislavských podnikov a reštaurácií.

Zarážajúce je, že s DKFB spolupracuje aj bratislavský magistrát. Platí za stráženie bývalého areálu technických služieb na Bazovej 8/A a na Technickej 6 a bývalej základnej školy na Plickovej 94 tisíc eur ročne.

František Borbély si takto zarobil peniaze na nehnuteľnosti, bary a hotel v Petržalke, či pozemky, autodieľnu, reštaurácie a herne v bratislavskej mestskej časti Karlova ves a kaviareň s rodinným domom v centre hlavného mesta. Podľa obchodného registra je štatutárom piatich slovenských firiem. Kontroverziou je, že v prípade firmy Mil-Mil je jeho spoločníkom predseda Izraelskej obchodnej komory na Slovensku Miloš Žiak.

František Borbély dostal v apríli 2015 veľmi mierny trest šesť rokov a osem mesiacov odňatia slobody nepodmienečne. Priznal, že bol členom vedenia zločineckej skupiny a vyšetrovateľom zrejme poskytol informácie o ďalších členoch podsvetia.

S prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry uzavrel dohodu o vine a treste, ktorú schválil senát na pracovisku Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici. Rozsudok bol hneď právoplatný, pretože súčasťou dohody je záväzok obvinených, že sa voči verdiktu súdu neodvolajú.

Súd rozhodol o prepadnutí majetku Borbélyho v prospech štátu. Faktom však ostáva, že do dražby šiel iba zlomok jeho skutočného bohatstva. Množstvo hlavne podnikových podielov mu stále ostalo a keď o pár rokov, ba dokonca mesiacov opustí výkon trestu, bude sa iste zaujímať aj o to, čo je s jeho staršími majetkami.

Biztweet