Róbert Lališ, v minulosti bežný automechanik z Dúbravky, zacítil príležitosť dostať sa k peniazom v deväťdesiatych rokoch. Pridal sa k mužom, ktorí začali najprv v bratislavských mestských častiach, potom aj okolí hlavného mesta, Senci a na Záhorí vyberať výpalné. Odjakživa mal sklony k násiliu, bol nekompromisný a pri použití najhorších možných praktík ho nikdy nehrýzlo svedomie. Aj to ho predurčovalo k tomu stať sa významným členom slovenskej mafie.

Mal aj čuch na to, vybrať si správne okolie. V Bratislave vznikali desiatky menších či početnejších skupín, ktoré páchali trestnú činnosť. On sa však pridal k takzvaným sýkorkám, ktoré sú dodnes najstaršou stále existujúcou mafiánskou skupinou na území Slovenska.

Róbert Lališ stúpal v jej štruktúrach dlho. Napokon sa stal aj jej reformátorom. Preukázal pri tom aj inteligenciu. Divoké roky mafiánskych popráv stáli život kľúčového bossa, ktorý robil pre skupinu ekonomickú trestnú činnosť - Petra Steinhübela. Poprava čakala aj zakladateľa celého gangu Miroslava Sýkoru, podľa ktorého sa skupina volá.

Po jeho smrti v roku 1997 hrozil sýkorovcom zánik, avšak niektorí členovia, medzi ktorými bol aj Lališ dohodli akúsi reformu ich skupiny, ktorá zaručí jej prežitie. Skupina sa rozdelila na niekoľko menších. Každá z nich má vlastné teritórium, vďaka čomu nedochádza ku konkurenčnému boju vnútri organizácie. Každý z členov odvádza 20 percent zisku do spoločnej pokladnice, z ktorej sa financuje nákup zbraní, technického zázemia, úkrytov, bytov a automobilov. Peniaze vraj prúdia aj na úplatky úradom a policajtom, to im však doteraz nikto nedokázal. Za pomerne sofistikovanou štruktúrou stojí práve Lališ, čo z neho spravilo nového bossa „sýkoriek“.

Skupina sa venovala a venuje hlavne výpalnému, vydieraniu, distribúcii drog, ale aj nájomným vraždám. Dlhá história je možná aj vďaka dobrým kontaktom na polícii a prokuratúre. Dlhé roky sa hovorí o informátoroch a pravidelných platbách na účty policajných šéfov. Niečo podobné však nikdy nikto zo svedkov prokurátorom nepovedal.

Lališ vládol tvrdou rukou. Každý, kto by sa rozhodol policajtom čokoľvek povedať, musel mať strach o svoj život. Veci sa zmenili, až keď Lališovi začali slobodu závidieť odsúdení šéfovia iných mafiánskych skupín.

„V roku 2010 Mikuláš Černák v ilavskej väznici na oddelení doživotných trestov zosnoval zločineckú skupinu kajúcnikov. Policajti zabezpečili, aby sýkorovcov zavretých do väzby preubytovali do bezprostrednej blízkosti Černáka a on potom cez okno moderoval ich rozhovory. Ovplyvňoval každého, koho mal v dosahu,“ naznačil možného závistlivého konkurenta vo výpovedi na súde masový vrah Alojz Kromka, zvaný Čistič.

O Lališa sa začali vyšetrovatelia v súvislosti s niekoľkými vraždami zaujímať v roku 2012. Reagoval na to útekom do Nemecka, odkiaľ ho však úrady vydali na Slovensko na jeseň 2015. V marci 2016 bol Špecializovaným trestným súdom v Pezinku odsúdený na doživotie.

Čítajte aj:

Juraj „Piťo“ Ondrejčák: mafiánska celebrita, ktorá nepovedala posledné slovo

Mŕtvy chrobák v Bratislave. Spolupráca magistrátu s mafiou pokračuje

Peniaze z najšpinavejšej hry tiekli k slovenským politikom

Lališ je vraj jedným z najzákernejších bossov na Slovensku. Len vyšetrovatelia prešetrujú jeho objednávky alebo spoluúčasti na viac ako 20 vraždách.

Pomohol mu však Najvyšší súd. Rozsudok pezinského špeciálu zrušil pre údajnú podjatosť sudcov senát vedený Štefanom Harabinom. Lališovi tak svitla iskierka nádeje. Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici v apríli 2017 vyriekol ďalší nepravomocný rozsudok hovoriaci o doživotí. 

Biztweet

Zaregistrujte sa a získajte exkluzívne info z Biztweetu. Ak ho chcete iba podporiť, posilnite nezávislú žurnalistiku na účte IBAN CZ8920100000002100602454. Ďakujeme