Kto menil pravidlá hry: Železná lady Slovenska Brigita Schmögnerová
Jednou z najvýznamnejších reformátoriek ponovembrového diania bola žena. Brigita Schmögnerová si vďaka neoblomnosti, pragmatickosti a odvahe vyslúžila prezývky „železná lady Slovenska“, alebo „brutálna Brigita“
Jednou z najvýznamnejších reformátoriek ponovembrového diania bola žena. Brigita Schmögnerová si vďaka neoblomnosti, pragmatickosti a odvahe vyslúžila prezývky „železná lady Slovenska“, alebo „brutálna Brigita“.
V rokoch 1966-1971 absolvovala štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. V roku 1971 sa stala na tejto škole odbornou asistentkou na katedre ekonomicko-matematických metód Fakulty riadenia. Postgraduálne študovala odbor matematická štatistika. Vzdelanie si doplnila na študijnom pobyte v Aténach, krátko aj na Georgetownskej univerzite vo Washingtone. V rokoch 1976-79 pôsobila ako vedecká pracovníčka. Stala sa vedúcou odboru pre makroekonómiu Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Po Nežnej revolúcii sa medzi rokmi 1990 – 1992 stala poradkyňou predsedu vlády, odbornou poradkyňou v komisiách Ministerstva priemyslu. V marci 1994 bola vymenovaná za podpredsedníčku dočasnej Moravčíkovej vlády, po predčasných parlamentných voľbách sa stala poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky a členkou výboru pre financie, rozpočet a menu. V Strane demokratickej ľavice zastávala funkciu podpredsedníčky, spočiatku pre ekonomickú a sociálnu politiku, neskôr pre hospodárstvo. Na jar 1998 bola navrhnutá poslaneckým klubom SDĽ za kandidátku na prezidenta v treťom kole volieb. Po parlamentných voľbách v tom istom roku sa stala ministerkou financií.
Práve ona je jednou z hlavných osobností, ktorým sa podarilo zafixovať a zrekonštruovať ekonomiku a hospodársky legislatívny mix zničený nedemokratickými zásahmi korupčného mečiarizmu.
Brigita Schmögnerová získala aj výkonnú tajomníčku Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve
V prvom roku svojho pôsobenia sa jej podarilo zaviesť balíček ekonomických opatrení, akými bolo zvýšenie regulovaných cien nájomného, cestovného, energií a dočasné zavedenie dovoznej prirážky, ako aj zvýšenie DPH zo šiestich na desať percent. V parlamente presadila zníženie dane z príjmu právnických osôb zo 40 na 25 percent, ako aj zníženie daní a počtu daňových pásiem u fyzických osôb, pričom sa zvýšili odpočítateľné položky zo základu dane.
Nepopulárnym sa stalo zvýšenie nepriamych daní, okrem DPH sa zvýšila spotrebná daň z tabaku, alkoholu, pohonných látok a cestná daň. Ďalším krokom bola reštrukturalizácia bankového sektora. Klasifikované úvery najväčších bánk boli prevedené do Konsolidačnej banky, po čom boli tri najväčšie štátne banky - Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa a Investičná a rozvojová banka predané zahraničným investorom.
Tieto bankové reformy mali za následok výrazné zníženie úrokovej miery na trhu. V roku 2000 dostala od britského časopisu Euromoney ako prvá žena ocenenie "Najlepší minister financií".
Počas funkčného obdobia opakovane varovala občanov pred vkladaním financií do nebankových subjektov.
Hoci ekonomiku oživila a priblížila ju fungujúcim systémom demokratických krajín, medzi obyvateľstvom populárna nebola. Okrem zvýšenia cien tovarov, či pohonných látok behom krátkej doby jej mandátu výrazne narastali poplatky za bývanie. Napriek nepopularite však tvrdé kroky dokázala v národnej rade pretlačiť.
Čtěte také:
Kto menil pravidlá hry: Milovaný aj nenávidený Mikuláš Dzurinda
Kto menil pravidlá hry: Václav Klaus
Kto menil pravidlá hry: Ivan Mikloš
--
Medzi starou partiou korumpovaných politikov nebola populárna. Robila totiž aj prvé kroky pre transparentnosť v riadení štátu. Verejnosťou aj poslancami bola kritizovaná povinnosť občanov podávať vyhlásenia o stave nadobudnutého majetku.
Presadila aj zrušenie časti neúčelných štátnych fondov. Majetok väčšiny štátnych fondov sa pretransformoval do kapitol príslušných ministerstiev a zachoval sa len fond pre likvidáciu jadrovoenergetických zariadení.
Ďalším výrazným úspechom jej rezortu bolo zavedenie daňových exekúcií, ktoré umožnili úradom vymáhať nezaplatené dane. Prakticky desať rokov neexistujúca daňová kontrola tak začala fungovať až behom jej funkčného obobia.
V závere volebného obdobia došlo k vážnym rozporom medzi ňou a predsedom SDĽ Pavlom Koncošom, ten napokon v januári 2002 žiadal jej odvolanie z funkcie a nahradenie iným politikom SDĽ, čo vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda odmietol.
Schmögnerová však následne podala sama demisiu, ktorú prezident Rudolf Schuster 29. januára 2002 prijal. Na poste ministra ju nahradil František Hajnovič. Následne spolu s ďalšími poprednými členmi SDĽ Milanom Ftáčnikom a Petrom Weissom založila Sociálnodemokratickú alternatívu, v strane sa však dlho neangažovala, pretože bola vymenovaná za výkonnú tajomníčku Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve.
Brigita Schmögnerová po odchode zo slovenskej politiky pôsobila ako viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj.
Biztweet, Wikipedia