Kto menil pravidlá hry: Milovaný aj nenávidený Mikuláš Dzurinda

Mikuláš Dzurinda trpel na kontroverzie koaličných partnerov a definitívny knockout dostal Gorilou. Slovensko však odpútal od Ruska a vrátil na mapu Európy

Mikuláš Dzurinda trpel na kontrovezie koaličných partnerov a definitívny knockout dostal Gorilou. Slovensko však odpútal od Ruska a vrátil na mapu Európy.

Rodák zo Spišského Štvrtka pri Levoči je absolventom Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline. Absolvoval tiež stáž na Inštitúte Adama Smith v Londýne.

V rokoch 1991-1992 bol Mikuláš Dzurinda námestníkom ministra dopravy a spojov Slovenskej republiky pre ekonomiku, potom, vo vláde Jozefa Moravčíka ministrom dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky. V roku 1992 sa stal Mikuláš Dzurinda po prvý krát poslancom. Od novembra 1994  bol do roku 1998 aj členom Výboru národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

Politicky sa začal Mikuláš Dzurinda angažovať v KDH ako jeden zo zakladajúcich členov hnutia, pri ktorom zakladal klub a zväz dopravy. Od roku 1993 do júna 1998 bol podpredsedom KDH pre ekonomiku. Po vzniku Slovenskej demokratickej koalície – SDK - bol od 1. októbra 1997 jej hovorcom a od 4. júla 1998 jej predsedom. Začiatkom septembra 1999 oznámil Mikuláš Dzurinda svoj návrat do KDH a využil vtedy platný inštitút dvojitého členstva - SDK-KDH.

Mikuláš Dzurinda, ktorý je v súčasnosti hlavne pre podozrivé obchody rezortov pod vedením jeho vládnych kolegov diskvalifikovaný z verejného diania sa však do slovenskej histórie zapísal nezmazateľne

 

Od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002 bol Mikuláš Dzurinda prvý raz predsedom vlády Slovenskej republiky. Znamenalo to historický krok porážky Vladimíra Mečiara a jeho kriminalizovaného režimu.  Dzurinda zostavil vládu v koalícii so stranami SMK, SDĽ a SOP. V tomto období bol dvakrát poverený výkonom niektorých právomocí prezidenta Slovenska. Prvý raz v období od októbra 1998 do konca mája 1999 a potom v súvislosti s chorobou prezidenta Slovenska Rudolfa Schustera od 3. júla 2000 do 31. júla 2000.

V januári 2000 avizoval verejnosti vznik nového politického subjektu - Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie SDKÚ. 14. februára 2000 vystúpil z KDH. Na ustanovujúcom kongrese SDKÚ 18. novembra 2000 ho zvolili za predsedu strany.

Prezident Schuster vymenoval 16. októbra 2002 po ďalších voľbách novú vládu, ktorej predsedom sa druhýkrát stal Mikuláš Dzurinda. Jeho druhý koaličný kabinet bol zložený zo zástupcov KDH, SMK a ANO. V závere roka 2005 stratil podporu poslancov za kresťanskú demokraciu a liberálov. Vo februári 2006 na protest voči nepredloženiu a neschváleniu zmluvy o výhrade vo svedomí medzi Slovenskou republikou a Vatikánom odišlo KDH z vlády.

SDKÚ sa v januári 2006 spojila s Demokratickou stranou a nový politický subjekt dostal názov SDKÚ-DS. Mikuláš Dzurinda zostal jej predsedom.

Po predčasných parlamentných voľbách 2006 získala SDKÚ-DS pod vedením Mikuláša Dzurindu 18,35 percenta hlasov a 31 poslaneckých kresiel v opozícii voči víťazovi volieb Robertovi Ficovi, ktorý využil rozkol s KDH a kontroverzie ministerstva hospodárstva pod taktovkou kontroverzných postáv Pavla Ruska a Jirka Malchárka.

Čítajte aj:

Kto menil pravidlá hry: Ivan Mikloš

Kto menil pravidlá hry: Václav Klaus

--

Vo voľbách do slovenského parlamentu 12. júna 2010 získala SDKÚ-DS 15,42 percenta hlasov a 28 poslaneckých kresiel. Zase vytvorila vládu spoločne so SaS, KDH a stranou Most-Híd. Oficiálnym kandidátom SDKÚ-DS na post predsedu vlády bola od 15. júna 2010 volebná líderka Iveta Radičová. Na čelo vládneho kabinetu sa Radičová postavila 8. júla 2010. Prezident Ivan Gašparovič nasledujúci deň 9. júla 2010 vymenoval do funkcií ministrov novej vlády, Mikuláš Dzurinda viedol rezort zahraničných vecí a ostal v pozícii predsedu strany.

Vláda Ivety Radičovej však skoro padla. Poslanci Národnej rady totiž neschválili rozšírenie dočasného eurovalu, ktorý mal v rámci európskych predpisov podporiť silu euro meny a kabinetu tak nevyslovili dôveru. Dodnes je známy konflikt inak spriaznených liberálov SaS a konzervatívnych demokratov SDKÚ. SaS odmietla euroval aj s vedomím, že ku kormidlu pustí Ficov SMER. SDKÚ zas utrpela na svoju hrdosť a neschopnosť dohody.

Mikuláš Dzurinda oznámil 12. marca 2012 po rokovaní straníckeho Prezídia, že sa na straníckom kongrese nebude uchádzať o post predsedu SDKÚ-DS. Dôvodom bol nepriaznivý volebný výsledok. Dočasne ho nahradila Lucia Žitňanská, no strana bez jeho vedenia postupne stráca význam a dlhodobo sa drží na spodnom okraji prieskumov.

Mikuláš Dzurinda, ktorý je v súčasnosti hlavne pre podozrivé obchody rezortov pod vedením jeho vládnych kolegov diskvalifikovaný z verejného diania sa však do slovenskej histórie zapísal nezmazateľne.

Mikuláš Dzurinda oznámil 12. marca 2012 po rokovaní straníckeho Prezídia, že sa na straníckom kongrese nebude uchádzať o post predsedu SDKÚ-DS

 

Okrem toho, že porazil Vladimíra Mečiara, premiéra, ktorý skriminalizoval štátnu správu, izoloval Slovensko a nemal problém hroziť konkurentom prostredníctvom agresívnych činov mafie, dokázal Dzurinda nasmerovať Slovensko k dočasnému nadpriemeru a dnešnému priemeru, čo je podstatné, Európskej únie.

Stála za tým séria reforiem, ktoré mal na svedomí buď on, alebo jeho pravá ruka Ivan Mikloš. Zníženie sociálnej podpory, zavedenie aktivačných prác a spolu s tým reforma Zákonníka práce, ktorý okrem iného umožnil aj nové, dovtedy neštandardné formy pracovných zmlúv. To je len zlomok z rozsiahlych pracovnoprávných reforiem, ktoré atraktivitu Slovenska významne zmenili.

Daňová reforma, zavedenie jednotnej sadzby dane, takzvanej rovnej dane 19 percent prinieslo výrazné zjednodušenie a stransparentnenie daňového systému. Viedlo k tisícom nových pracovných miest.

Reforma komerčných bánk v štátnom vlastníctve, teda Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej sporiteľne a Investičnej banky priniesli okrem štátnych úspor aj riešenie kriminálnych prípadov. Tieto banky často cez podplatených úradníkov poskytovali úvery bez následnej kontroly splácania a účelu členom podstvetia politikom a vyvoleným podnikateľom.

Reforma v zdravotníctve bola medzi ľuďmi najmenej obľúbená, dokončiť sa ju nepodarilo. Primárnym cieľom reformy bolo zníženie zadĺženosti nemocníc a zlepšenie kvality služieb. Nakoniec to celé zastalo v polovici cesty a Ficove vlády celú reformu postupne znegovali na stav po skončení Mečiarovej poslednej garnitúry.

 

 

 

Biztweet