Kto menil pravidlá hry: Ivan Mikloš

Po páde Mečiara sa na Slovensku začínalo odznova. Z hlbokého úpadku sa prebúdzalo ťažko. Jedným z tých, ktorí vrátili Slovensko na mapu vyspelých demokratických krajín bol Ivan Mikloš. Hýbna sila Dzurindových vlád dokázala náskok okolitých krajín vymazať napriek bolestivým reformám neuveriteľne rýchlo. Ani on sa však nevyhol kontroverziám

Po páde Mečiara sa na Slovensku začínalo odznova. Z hlbokého úpadku sa prebúdzalo ťažko. Jedným z tých, ktorí vrátili Slovensko na mapu vyspelých demokratických krajín bol Ivan Mikloš. Hýbna sila Dzurindových vlád dokázala náskok okolitých krajín vymazať napriek bolestivým reformám neuveriteľne rýchlo. Ani on sa však nevyhol kontroverziám.

Nech už Ivana Mikloša máte radi, alebo nie, určite uznáte, že ide v krátkej histórii Slovenska o najvýznamnejšieho reformátora, ktorý previedol zdevastovanú oligarchickú ekonomiku Slovenska aspoň k umiernenejšej oligarchickej, ktorá dala aspoň akú takú šancu aj serióznemu biznisu.

Z bieloruského typu štátom ovládanej ekonomiky, o ktorú dlhé roky usiloval Vladimír Mečiar sa k západným modelom neprechádzalo ľahko. Reformy boli rýchle, kruté a ľudí boleli. Dzurindov kabinet s ministrom financií Miklošom však ľuďom dokázal vysvetliť, že to inak neide.

Dnes to uznávajú aj zahraničné organizácie a Mikloša považujú za kapacitu v reformných politikách postkomunistických krajín.

Národnostný Rusín sa v slovenskej politike objavil už v roku 1991. Dva roky fungoval ako minister privatizácie, no skôr než dokázal spustiť privatizovanie najvýznamnejších postsovietskych podnikov ho vymenili ľudia Vladimíra Mečiara.

Reformy boli rýchle, kruté a ľudí boleli. Dzurindov kabinet s ministrom financií Miklošom však ľuďom dokázal vysvetliť, že to inak neide

 

K významnejšej pozícii sa vrátil až v roku 1998, kedy utrpel Mečiar prvú vážnu porážku a predsedom vlády sa stal Mikuláš Dzurinda. Ten menoval vtedy ešte na pozíciu podpredsedu vlády pre ekonomiku Mikloša. Zatiaľ čo financie riadila Brigita Schmögnerová, všetky kľúčové ekonomické reformy riadil on. Po znovuzvolení do vlády v roku 2002 už Ivan Mikloš sedel štyri roky na stoličke ministra financií.

Na ekonomické zmeny mal tak reálne až osem rokov. A v spolupráci s vtedy dobre šľapajúcim strojom pravičiarov z SDKÚ sa mu to aj darilo.

 Medzi najviditeľnejšie výsledky vlády patria vstupy do OECD (2000), NATO (2004) a Európskej únie (2004). Mikloš s Dzurindom však priniesli množstvo zmien, na ktoré dnes Slováci nemyslia a berú ich ako samozrejmosť.

Hlavne daňová reformu a reforma sociálnych dávok obrátili slovenský úpadok naruby. Vďaka reformám si Slovensko vyslúžilo v zahraničí pomenovanie „Tatranský tiger“. Reformy otvorili dvere vlne priamych zahraničných investícii, znížila sa nezamestnanosť a Slovensko sa zaradilo medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce ekonomiky v Európskej únii. V roku 2009 sa aj vďaka pozitívnemu dopadu reforiem na domácu ekonomiku Slovensko stalo členom eurozóny.

Čo boli hlavné kroky Mikloša? V roku 2004 zaviedol zníženie minimálnej podpory pre dospelého príjemcu pod úroveň životného minima a prerušenie väzby úrovne dávok na veľkosť rodiny. Výrazne to zasiahlo napríklad rómske rodiny, štátnemu rozpočtu to však výrazne uľahčilo a neudržateľný trend v sociálnych dávkach aspoň oslabilo.

Čítajte aj:

Migranti nemajú šancu. Sociálny systém sme položili sami

Súkromné vysoké školy ovládajú cudzinci a politici. Školné stojí aj tisícky eur

Fico zase vyfackoval druhý pilier. Žiadne riešenie však neponúkol

Vlachynsky pre biztweet: Vzniká daňový systém pre vyvolených

--

Súčasťou reformy bolo prijatie nového zákonníka práce, ktorý podporil „flexibilitu“ trhu práce zavedením možnosti viacerých neštandardných pracovných zmlúv, zvýšením právomoci zamestnávateľa vypovedať pracovnú zmluvu a znížením možnosti odborov vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnávateľov to na konci dňa priviedlo k rýchlejšiemu a rozsiahlejšiemu prijímaniu nových pracovníkov.

Ivan Mikloš zmenil aj systém vyplácania dávok v hmotnej núdzi. Zaviedol napríklad podmienku takzvaných aktivačných prác.

Veľmi citeľná bola aj daňová reforma, ktorá spočívala v zrušení progresívneho zdanenia príjmov a zisku na zdanenie pri jednotnej sadzbe 19 percent a taktiež v úpravách spotrebných daní na jednotnú sadzbu.

Najkontroverznejšími a dodnes diskutovanými reformami sú reforma penzijného a zdravotníckeho systému. Penzijná reforma spočívala v zavedení kapitalizačného druhého piliera, čo v praxi znamená, že časť zdrojov z povinného penzijného poistenia ide na kontá súkromných firiem - dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Prvkom nového systému je to, že súkromné firmy môžu s časťou verejných prostriedkov slobodne nakladať na kapitálových trhoch. Vlády Roberta Fica však s odstupom času druhý pilier významne poškodili. Opakovane ho otvárali a znižovali jeho vierohodnosť.

Ivan Mikloš zmenil aj systém vyplácania dávok v hmotnej núdzi. Zaviedol napríklad podmienku takzvaných aktivačných prác

 

Silné dopady má dodnes aj reforma v zdravotníctve. Tá bola verejnosťou vnímaná najnegatívnejšie.  Primárnym cieľom reformy v zdravotníctve bolo zníženie zadĺženosti nemocníc a zlepšenie kvality služieb. Dzurindovej vláde sa plán zreformovať zdravotníctvo nepodarilo dotiahnuť do konca, a  napriek pôvodnému zámeru privatizovať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, táto zostala akciovkou vo vlastníctve štátu. Ficove vlády reformu kritizovali, vraj dala zdravotnícky biznis do rúk finančných skupín. Fico rozhodol zlikvidovať konkurenciu štátnej zdravotnej poisťovne, čo dodnes vzbudzuje veľké kontroverzie a daňových poplatníkov stojí nemalé peniaze.

Napriek množstvu pozitív sa ani Mikloš nevyhol kontroverziám. Mnohých dráždilo jeho arogantné vystupovanie, či obklopovanie sa atraktívnymi ženami. Je pravdou, že svoj význam rád dokazuje aj majetkom, či podozrivými kontaktami s veľkopodnikateľmi.

Najviac mu ublížila tajná správa, ktorú zverejnili Wikileaks. Mikloš bol podľa amerických diplomatov podozrivý z korupcie. Poradca predsedu parlamentu Pavla Hrušovského povedal, že SDKÚ na čele s Miklošom "presviedčalo" nezávislých poslancov, aby hlasovali za ich legislatívne návrhy odpustením daňových dlhov rodinných príslušníkov tvrdiac, že "po návšteve Ministerstva financií bude ich hlas zaistený. Mikloš mal takisto lobbovať za odpustenie niektorých pokút pre významné podniky v rukách oligarchov.

Po tom, čo Slovensko ovládla sociálna demokracia zostal Mikloš na vedľajšej koľaji. Od apríla 2010 je odborným garantom online projektu Univerzita pre moderné Slovensko, ktorého zámerom je prístupnou formou sprostredkovať základné ekonomické znalosti širokej verejnosti. Okrem toho je poradcom súkromných společnosti, či novovznikajúcej ukrajinskej vlády, ktorá chce využiť jeho skúsenosti s prijímaním opatrení smerujúcich k vstupu do Európskej únie.

 

 

 

Tomáš Lemešani

Fotozdroj: CC/flickr, twitter