Jaroslav Haščák: Finančník, ktorý žehlí hriechy minulosti

Z politikov si robil žarty, manipuloval nimi a mnohým z nich leží v žalúdku. Spoluzakladateľ Penty Jaroslav Haščák, ktorý vlastní majetok o hodnote približne 730 miliónov eur, patrí medzi najvýznamnejších, najaktívnejších, ale aj najkontroverznejších podnikateľov Slovenska a regiónu V4

Z politikov si robil žarty, manipuloval nimi a mnohým z nich leží v žalúdku. Spoluzakladateľ Penty Jaroslav Haščák, ktorý vlastní majetok o hodnote približne 730 miliónov eur, patrí medzi najvýznamnejších, najaktívnejších, ale aj najkontroverznejších podnikateľov Slovenska a regiónu V4.

Kariéru začal s ďalšími kľúčovými partnermi neskoršej Penty Markom Dospivom a Jozefom Oravkinom. Zatiaľ čo Oravkin pokračoval v štúdiu v Iráne, Dospiva s Haščákom na nič nečakali a začali podnikať ešte v čase, keď sa začal socializmus otriasať v základoch.

Zatiaľ čo Haščákov mediálny obraz začína pre finančníkov typická infantílna historka o tom, že si na prvý biznis požičal 5 tisíc korún od kamaráta, pri predstave začiatkov Penty treba vypnúť Smotánku a prefackať sa malou dávkou reality.

Behom komunizmu sa dostali na výberové školy do Moskvy, kde zakladatelia Penty študovai a poznali sa,  iba výberové skupiny obyvateľstva. Šlo napríklad o deti vrcholových komunistov, úradníkov, podnikateľov zo štátnych firiem zahraničného obchodu, či príslušníkov výkonných aparátov komunistického režimu.

Keď sa niekto na prestížnu školu dostal, musel spolupracovať s ŠTB a preukazovať režimu vďačnosť. Na oplátku sa dočkal okrem vedomostí, ktoré zvyšok populácie nemal ako získať, aj voľnosti a benevolentnosti úradov pri pokusoch podnikať. Preto komunistická prominencia nebudovala len základy budúcich politických štruktúr túžiacich po moci a peniazoch, ale napríklad aj podsvetia. Vzťahy v Rusku boli pre akéhokoľvek podnikateľa esom v rukáve.

Haščák spolu s Dospivom odišli na presne nedefinovaný čas do Číny, kde za nejasných podmienok dohodli dovoz oblečenia z Číny do Československa.

V roku 1990 zaregistrovali vlastnú spoločnosť v Českej republike. Oblečenie predávali v slávnej pražskej Kotve, alebo bratislavskom Dóme Módy. Milionárom, čo boli v tých rokoch ozaj neobvykle bohatí ľudia, sa vďaka tomu Haščák stal už behom vysokej školy.

Ďalšie peniaze prichádzali pomerne rýchlo. Dospiva a Haščák mali investovať na trhu cenných papierov. Ten však začiatkom 90-ych rokov pripomínal Eldorado a tak skutočné zisky nemožno historicky rozkľúčovať.

Prvopočiatok vzniku jednej z najsilnejších finančných skupín  v regióne siaha do roku 1994. Pentu zakladali Jaroslav Haščák, Marek Dospiva a Jozef Oravkin. Postupne sa k nim pridali Martin Kúšik a Juraj Herko. Kúšik istý čas študoval v Moskve a Herko bol Kúšikov spolužiak z gymnázia.

Zlomové obdobie prišlo pre Pentu medzi rokmi 1995 a 1997. Skupina vtedy ovládla VÚB Kupón - jeden z najväčších privatizačných fondov. Len pre predstavu, bol to fond s hodnotou aktív okolo 9 miliard korún, ktorý spravoval vyše sto podnikov v čase, kedy peniaze ležali takpovediac na zemi.

Stratégiou skupiny Penta je investícia do rôznych podnikov, ich následná reštrukturalizácia, ktorá zvýši trhovú hodnotu a potom nasleduje výhodný predaj. Zameriavajú sa hlavne na zdravotníctvo, či banky.

Týmto spôsobom vstupovali do desiatok kľúčových podnikov. Napríklad dnes už skrachovanej Hlohoveckej Drôtovne či závodov SNP v Žiari nad Hronom. Firma mala ťažký priemysel značný čas v obľube. Skutočným zlatom bola spolupráca na dodávkach pre Východoslovenské železiarne, ktoré boli od strechy po suterén prerastené korupciou, falošnými faktúrami a nutnosťou reštrukturalizovať ich.

Ďalším, ale neskorším a modernejším kovovýrobným projektom skupiny je spoločnosť Slovalco, ktorá vyrába hliník a elektrickú energiu.

S ňou sa spája jedna z kontroverzií skupiny. V roku 1994 bolo v súvislosti s projektom obnovy výroby hliníka podpísaných niekoľko zmlúv. Medzi nimi aj zmluva o úvere 110 miliónov dolárov medzi Európskou bankou pre obnovu a rozvoj a Slovalcom. Zároveň sa podpísala aj zmluva o dodávke elektriny za exkluzívnych podmienok do roku 2013. Vzťahy v dodávke elektriny nielen pre Slovalco sa začali meniť v januári 2002, keď vznikla samostatná akciovka Slovenská elektrizačná prenosová sústava.

Tá začala inkasovať ceny za prenos elektriny, vtedy ešte podľa cenníka ministerstva financií. Od Slovalca vzhľadom na exkluzívnu zmluvu nie. Ešte viac sa vzťahy zmenili po vydaní rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví od roku 2003, avšak na zmluvy so Slovalcom sa to nevzťahovalo.

V júli 2003 Európska komisia vydala smernicu o spoločnom trhu s elektrinou. V nej sa žiada, aby od roku 2005 neplatili ustanovenia zmlúv o dodávke a prenose elektriny ktoré nie sú v súlade so smernicou. Na jar a v lete 2004 sa o zmluvách dozvedeli investori Slovenských elektrární. Najviac sa nepáčili talianskemu Enelu, ktorý v tendri zvíťazil.

Pôvodne chcel dať za akcie elektrární podstatne viac, ak by dokázal štát prevziať na seba následky zo zmlúv. Štát nakoniec súhlasil s cenou 840 miliónov eur za 66 percent akcií, s tým, že Slovenské elektrárne budú akceptovať podmienky problematických zmlúv. Rok 2005 sa pomaly končí a hrozí, že prenosovka si bude uplatňovať platby za služby spojené s dodávkou elektriny od Slovenských elektrární. Firma tak výrazne poškodila štát a dlhodobo čerpá oproti konkurencii nadštandardné benefity.

Príbeh skupiny však sprevádza viac kontroverzií. Napríklad pri spoločnosti AB Facility. Tá sa dostala do užšieho výberu firiem, ktoré sa zúčastnia výberového konania na opravy 1700 štátnych budov na Slovensku. Firma ponúkla cenovo najvýhodnejšiu cenu v tendri, ktorý bol vyhodnotený ešte za ministra Lipšica, podpísaná bola už za ministra Kaliňáka. Konanie o opravy na Prezídiu Policajného zboru sa už uskutočnilo, vyhrala ho práve AB Facility. Na Prezídiu sídli okrem iných dôležitých úradov a jednotiek aj vyšetrovací tím kauzy Gorila. Minister Kaliňák po zverejnení skutočnosti potvrdil, že ministerstvo si túto citlivú budovu bude opravovať samo. Priznal, že "to nevyvoláva dobrý dojem", aj keď priame riziko podľa neho nehrozilo.

Problematické bolo aj podnikanie spoločnosti Drôtovňa Hlohovec. Tá skrachovala pomerne krátko po tom, čo Penta odpredala svoj podiel novému investorovi. Údajne pritom vedela o skrytých dlhoch a úskaliach nového výrobného programu, ktorý firma chystala.

Skupina Penta boduje aj v Českej republike. Stála za nenápadnou kúpou internetového projektu MobilKom, ktorý prevádzkuje mobilného operátora U:fon, alebo strategickou kúpou Severomoravských vodovodov a kanalizácií, ktorá priniesla Pente status partnera, bez ktorého to jednoducho nejde. Firma je druhou najväčšou vodárenskou spoločnosťou v Českej republike. V roku 2006 ju finančníci predali španielskej vodárenskej spoločnosti FCC.

Mimoriadne úspešná bola aj akvizícia stávkovej kancelárie Fortuna. Tá patrí medzi najväčšie retailové projekty Penty. Skupina kúpila aj známu sieť lekární Dr.Max, ktorá je v súčasnosti najvýznamnejšou lekárnickou sieťou s pôsobnosťou na českom, slovenskom a poľskom trhu.

Čítajte aj:

Ladislav Bašternák: Developer s vlastnými pravidlami a priateľ vedenia SMER-SD

Roman Korbačka: Finančník v službách J&T

Šedá eminencia stavebníctva: Ivan Šesták ovládol stavby v celom regióne

--

Penta sa v Česku zmocnila aj leteckej spoločnosti Aero Vodochody. Dlhé roky sa sporila o možnosť rozšíriť svoje aktivity v tomto priemysle. České sú aj významné developerské projekty, napríklad pražské obchodné centrum Florentinum. 

Na Slovensku vzbudzuje skupina kontroverzie hlavne v oblasti zdravotníctva. Patrí jej napríklad poisťovňa Dôvera, či významná sieť súkromných nemocníc. Kontroverzie smerujú k podozreniam, že skupina dokázala v minulosti manipulovať zdravotníckymi zákonmi tak, ako jej to vyhovovalo. Ministerka za SMER Zvolenská pracovala predtým v jej štruktúrach a pravicového exministra Uhliarika pre podozrenia nazývajú dodnes Pentliarik.

To, že politikov ovplyvňuje v minulosti potvrdil v niekoľkých rozhovoroch aj samotný Jaroslav Haščák. Vyjadril sa o nich dokonca, že o nich nemá vysokú mienku. Vraj ide o menej chytrých ľudí s plytkými ambíciami. I preto leží v žalúdku viacerých politických predstaviteľov.

Najvýraznejšie problémy však utrpelo renomé skupiny zverejnením spisov Gorila. Dokumenty obsahujú rozsiahle popisy stretnutí Haščáka s vrcholovými politikmi. Hovorí sa v nich o trafikách – o tom, že si Penta kupovala hlasy poslancov pri niektorých hlasovaniach o zákonoch.

Skupine v tomto nepomohlo ani nedávne priznanie bývalého agenta SIS. Bývalý šéf kontrarozviedky Ľubomír Arpáš pred vyšetrovateľom popísal, že pred desiatimi rokmi začala slovenská tajná služba odpočúvať politikov a vplyvných podnikateľov, ktorí sa údajne stretávali v jednom z konšpiračných bytov Penty. Odposluchy majú ukazovať na korupciu v privatizácii behom druhej Dzurindovej vlády.

 

Podľa spisu Gorila sa v byte na Vazovovej ulici v Bratislave stretávali najmä spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák, exminister hospodárstva Jirko Malchárek a bývalá šéfka Fondu národného majetku Anna Bubeníková. Kompromitujúce odposluchy mal potom Arpáš predať za štyri milióny korún finančnej skupine Penta.

Podľa Arpášových výpovedí sa mal osobne stretať s Haščákom aj Alojz Lorenc, bývalý vysoký funkcionáro ŠTB, ktorý údajne pre Pentu pracoval ako šéf bezpečnosti.

Pravosť spisov však slovenské vyšetrovacie orgány nedokázali doposiaľ ani napriek tejto výpovedi dokázať.

Samotný Haščák je na tému Gorila alergický. V médiách sa ostro vyjadruje voči akýmkoľvek podozreniam o pravosti spisov. Už dlho vedie drahé súdne procesy s médiami, ktoré si o spise dovolili zistiť viac. Pravidelne žaluje aj ďalšie média, ktoré o Gorile polemizujú.

Mediálny obraz Jaroslava Haščáka zaujíma viac než kedykoľvek predtým. Spoločnosť založila aj mediálny holding – News and Media Holding. Firma ovládla známe tituly ako Trend, či SME.