Jozef Oravkin: Realitná gorila Penty
Partner Penty Jozef Oravkin je označovaný za realitného mága. V spise Gorila sa však jeho meno skloňuje aj v menej oslavných podobách
Meno Jozef Oravkin sa spája s Pentou. Je pravda, že túto investičnú skupinu ovplyvnil a naďalej ovplyvňuje, ale čo ho vlastne dostalo do známej päťky podnikateľov?
Názov Penta má vraj značiť jej piatich zakladateľov. Lenže v začiatkoch boli dvaja lídri- Marek Dospiva a Jaroslav Haščák. Síce študovali spolu s Oravkinom medzinárodné vzťahy na moskovskom štátnom inštitúte, ich cesty sa vtedy rozišli. Dvojka podnikateľov odišla do Číny, kde objavili biznis s dovozom oblečenia do Československa, zatiaľ čo Oravkin sa zameral na ďalšie štúdium. Odišiel na Teheránsku univerzitu v Iráne, kde sa učil perzštinu. Doplnil tak multijazykový profil Penty. Práve v Teheráne našiel prvé uplatnenie. Od roku 1992 tam pracoval ako asistent projektového manažéra pre Škodu Export. O dva roky neskôr skúsil Ameriku, kde sa stal asistentom finančného poradcu veľkej americkej investičnej banky Merrill Lynch. Prinieslo mu to prestížny diplom CFA, čo znamená, že je certifikovaným finančným analytikom.
Roky 1995 až 1998 sa pre neho stali zlomovými. Vtedy pôsobil ako predseda predstavenstva VÚB Invest a člen dozorných rád v spoločnostiach, ktoré boli vo vlastníctve fondu. Rovnako zlomové obdobie to bolo aj pre samotnú Pentu, ktorá v roku 1997 ovládla VÚB Kupón, jeden z najväčších privatizačných fondov. Len pre predstavu, bol to kupón s hodnotou aktív okolo 9 mld. Sk, ktorý spravoval vyše 100 podnikov. Niet divu, že po tejto dobrej spolupráci dostal od Penty ponuku, stať sa jedným z partnerov. Podľa Plusky sa k prijatiu ponuky vyjadril takto: „Považujem to za svoje najlepšie rozhodnutie v biznise, aké som kedy urobil.“
Stratégiou skupiny Penta je investícia do rôznych podnikov, ich následná reštrukturalizácia, ktorá zvýši trhovú hodnotu a potom nasleduje výhodný predaj. Zameriavajú sa hlavne na zdravotníctvo, banky, podniky a pod. Až po vstupe Jozefa Oravkina sa začali zaoberať aj realitným biznisom. Objavili v ňom talent na nájdenie, kúpu a následný predaj či prenájom na prvý pohľad neatraktívnych pozemkov, alebo priestorov. Dôkazom sú projekty z Bratislavy aj Košíc. Asi najväčším projektom, za ktorým stojí, je výstavba Digital Parku.
Ďalším projektom je nové nákupné centrum Bory Mall v Záhorskej Bystrici a kúpa areálu Bratislavskej teplárenskej na Čulenovej ulici. Aktívne rozbieha podobné projekty aj v Prahe a má na starosti expanziu do Varšavy. V dnešnej dobe tak obchod s nehnuteľnosťami pokrýva 20% aktivít Penty. Tak to tvrdí graf v magazíne Privat banka.
Medzitým sa však venoval aj iným sektorom. Podľa plánu finančnej skupiny nakupuje neúspešné firmy, zbavuje ich dlhov a so ziskom predáva.
Čítajte aj: Spoluzakladateľ Istrokapitálu utiekol do exotiky. Siekelov tieň ale na Slovensku ostal
Týmto spôsobom „revitalizoval“ napríklad dnes už skrachované Hlohovecké Drôtovne či závody SNP v Žiari nad Hronom. Tiež je v rámci Penty zodpovedný za bankový sektor a spoločnosť Slovalco a.s., ktorá vyrába hliník a elektrickú energiu.
S ňou sa spája jedna z Oravkinových kontroverzií. V roku 1994 bolo v súvislosti s projektom obnovy výroby hliníka podpísaných niekoľko zmlúv. Medzi nimi aj zmluva o úvere 110 miliónov dolárov medzi Európskou bankou pre obnovu a rozvoj a Slovalcom. Zároveň sa podpísala aj zmluva o dodávke elektriny za exkluzívnych podmienok do roku 2013. Vzťahy v dodávke elektriny nielen pre Slovalco sa začali meniť v januári 2002, keď vznikla samostatná akciovka Slovenská elektrizačná prenosová sústava.
Tá začala inkasovať za prenos elektriny, vtedy ešte podľa cenníka ministerstva financií. Od Slovalca vzhľadom na exkluzívnu zmluvu nie. Ešte viac sa vzťahy zmenili po vydaní rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví od roku 2003, avšak na zmluvy so Slovalcom sa to nevzťahovalo.
V júli 2003 Európska komisia vydala smernicu o spoločnom trhu s elektrinou. V nej sa žiada, aby od roku 2005 neplatili ustanovenia zmlúv o dodávke a prenose elektriny ktoré nie sú v súlade so smernicou. Na jar a v lete 2004 sa o zmluvách dozvedeli investori Slovenských elektrární. Najviac sa nepáčili talianskemu Enelu, ktorý v tendri zvíťazil.
Pôvodne chcel dať za akcie elektrární podstatne viac, ak by dokázal štát prevziať na seba následky zo zmlúv. Štát nakoniec súhlasil s cenou 840 miliónov eur za 66 percent akcií, s tým, že Slovenské elektrárne budú akceptovať podmienky problematických zmlúv. Rok 2005 sa pomaly končí a hrozí, že prenosovka si bude uplatňovať platby za služby spojené s dodávkou elektriny od Slovenských elektrární. Firma, ktorú Oravkin riadil tak výrazne poškodila štát a dlhodobo čerpá oproti konkurencii nadštandardné benefity.
Ďalšou kontroverziou Jozefa Oravkina je časté skloňovanie jeho mena v spise Gorila. Spoločnosť AB Facility, patriaca Pente a riadená Oravkinom, sa dostala do užšieho výberu firiem, ktoré sa zúčastnia výberového konania na opravy 1700 štátnych budov na Slovensku. Firma ponúkla cenovo najvýhodnejšiu cenu v tendri, ktorý bol vyhodnotený ešte za ministra Lipšica, podpísaná bola už za ministra Kaliňáka. Konanie o opravy na Prezídiu Policajného zboru sa už uskutočnilo, vyhrala ho práve AB Facility. Na Prezídiu sídli okrem iných dôležitých úradov a jednotiek aj vyšetrovací tím kauzy Gorila. Minister Kaliňák po zverejnení skutočnosti potvrdil, že ministerstvo si túto citlivú budovu bude opravovať samo. Priznal, že "to nevyvoláva dobrý dojem", aj keď priame riziko podľa neho nehrozilo.
Jozef Oravkin sa pravidelne objavuje v rebríčkoch najbohatších Čechoslovákov. V minulom roku bol odhad jeho majetku 166 až 200 miliónov eur. Niet divu, že si ako obľúbenú destináciu môže vybrať Bahamy. So súkromia sa snaží vypúšťať čo najmenej informácií, no napriek tomu je možné dočítať sa pár zaujímavostí. V luxusnej vile z dreva a skla na bratislavských Strmých vŕškoch býva s manželkou a tromi synmi. Pri skupovaní a stavaní rôznych budov zrejme nabral vedomosti o architektúre, pretože aj jeho sídlo je obdivované zo strany odborníkov. Jednu vec údajne nemá s ostatnými vlastníkmi Penty spoločnú, a tou je záľuba v športe. Venuje sa lyžovaniu, behu, aj horskému bicyklovaniu.
Autor: Jana Fridrichová
Čítajte viac:
Spoluzakladateľ Istrokapitálu utiekol do exotiky. Siekelov tieň ale na Slovensku ostal
Kučera a Baudiš aneb příběh Avastu: Muži, kteří předběhli dobu
Zoroslav Kollár: Milovník histórie a rýchlych áut je označovaný za konkurzného mafiána
Ján Sabol: Muž, ktorého Schusterov projekt posadil na liehovarnícky trón
Najbohatšia Slovenska sa k majetku dostala po slovensky. Mária Blašková dedila
Peter Vajda: Muž, ktorý predbehol aj prvých