Mochovce skúma OSN a Európska komisia. Martin Pospíšil vysvetľuje prečo

Povoľovanie zmien stavby 3.a 4. reaktora atómky Mochovce skúma výbor na pôde OSN a Európska komisia. Pozadie sporu vysvetľuje Martin Pospíšil.

Povoľovanie zmien stavby 3.a 4. reaktora atómky Mochovce skúma výbor na pôde OSN a Európska komisia. Pozadie sporu vysvetľuje Martin Pospíšil z Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. 

 

Môžete vysvetliť pozadie sporu medzi Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky a enviro-organizáciou Greenpeace, ktorý sa týka pokračovania výstavby 3. a 4. bloku Mochoviec?

Spor sa ťahá od roku 2008 avšak súvisí ešte s privatizáciou Slovenských elektrární v roku 2006, po ktorej sa nový majoritný vlastník, talianska spoločnosť Enel, rozhodovala o tom, či hodlá pokračovať vo výstavbe Mochoviec 3& 4. Na sklonku roka 2007 sa začalo uvažovať o tom, akým procesne relevantným spôsobom príde k naplneniu tejto ambície. 28. mája 2008 podali Slovenské elektrárne 3 ťažiskové žiadosti, ktoré pracovne nazývame „licencovanie dostavby“. Oficiálne podali žiadosť o povolenie zmeny stavby pred dokončením v zmysle stavebného zákona, pretože Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ÚJD SR) je zároveň aj stavebným úradom pre stavby jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovými zariadeniami podľa stavebného zákona. Dve ďalšie žiadosti boli o súhlas s realizáciou zmien v úradom posúdenej a schválenej dokumentácii podľa atómového zákona.

Dňa 14.8.2008 úrad vydal 3 rozhodnutia, pričom tie podľa atómového zákona tvoria zároveň jeden z podkladov pre tretie rozhodnutie podľa stavebného zákona. Nasledovala séria aktivít známeho environmentálneho občianskeho združenia, ktoré v novembri 2008, posledný deň pred uplynutím trojmesačnej lehoty, podalo rozklad proti augustovému rozhodnutiu ÚJD, ktoré odôvodnili tým, že boli ukrátení na svojich právach ako účastníka konania. Treba povedať, že spomínané občianske združenie spravidla využíva posledné dni lehoty na čokoľvek.
Začalo tak rozkladové konanie sprevádzané sériou procedurálnych rozhodnutí, kde bolo potrebné vyjasniť a vyčistiť spôsobilosť na právne úkony tejto právnickej osoby. V apríli 2009 predsedníčka ÚJD vydala druhostupňové rozkladové rozhodnutie, v ktorom podaný rozklad zamietla a potvrdila rozhodnutie z augusta 2008.

Je treba povedať, že podania tohto subjektu smerovali len voči stavebnému rozhodnutiu, nie voči dvom atómovým rozhodnutiam. Navyše úplne pôvodne sa toto environmentálne združenie spojilo ešte s jedným, čiže sa konalo s dvomi účastníkmi, avšak toto druhé environmentálne združenie neskôr v rámci súdneho konania z procesu odstúpilo.
Po rozhodnutí predsedníčky ÚJD v apríli 2009 nasledovala lehota pre podanie žaloby na súd voči administratívnemu rozhodnutiu , ktorá je generálne 2 mesiace od právoplatnosti správneho rozhodnutia. Združenie opäť túto lehotu dodržalo v zásade v posledných dňoch a podalo žalobu na Krajský súd (KS) v Bratislave.

Tým sa v procese dostávame do leta 2009...

Písal sa zhruba júl 2009, žaloba ležala na súde a v podstate do 11.5.2012 vcelku nedošlo k žiadnej aktivite. Súd sa tým určite veľmi intenzívne zaoberal, pretože citlivosť problematiky je značná. V máji 2012 KS vydal rozhodnutie v prospech ÚJD. Samozrejme, že občianske združenie nebolo spokojné a v zákonnej lehote podalo odvolanie. Spis tak putoval na Najvyšší súd (NS), ktorý zhruba za necelý rok, 27. júna 2013, vydal úplne opačný rozsudok. Nielenže de facto zrušil rozsudok KS, ale rozhodol aj priamo vecne, t.z. nevrátil ho na nové konanie, ale rozhodol, že priamo zrušuje rozkladové rozhodnutie ÚJD z apríla 2009, vracia celú vec na konanie na ÚJD, ukladá povinnosť pojať občianske združenie do nového rozkladového konania a prikázal úradu dôsledne sa zaoberať všetkými jeho pripomienkami.

Zároveň však súd skonštatoval, že nie je možné pre účastníka konania takéhoto charakteru, akým občianske združenie je, dovolávať sa nároku na úspech v konaní a nároku na to, aby boli jeho pripomienky všetky akceptované a kladne vyhodnotené vzhľadom na to, že takéto právo mu neprináleží z medzinárodnej, európskej ani domácej právnej úpravy.

Ako prebiehalo nové rozkladové konanie?

ÚJD konal bezodkladne, pretože rozsudok nadobudol právoplatnosť 19. augusta 2013 už 21.8.2013 znovu otvoril rozkladové konanie s tým, že to oznámil všetkým dotknutým účastníkom konania, všetkým dotknutým orgánom, ktoré vystupovali aj v prvostupňovom konaní a aj ďalšej verejnosti, keďže ÚJD úmyselne nemienil obsahovo zužovať pojem verejnosť len na víťaza sporu. Začatie konania sa oznámilo aj dotknutým obciam Nový Tekov a Kalná nad Hronom. Bola tým vytvorená možnosť zapojiť do tohto rozkladového konania veľmi širokú verejnosť, samozrejme, s určitými obmedzeniami a limitáciami, ktoré vyplývajú z možnosti, ktorá sa štátnemu orgánu dáva.

Spočíva hlavne v tom, že nie je možné celú licenčnú dokumentáciu bezo zvyšku voľne sprístupniť. ÚJD, ktorý bdie nad tým, že jadrové zariadenia v SR sa stavajú, prevádzkujú a vyraďujú bezpečne, má povinnosť zabezpečiť, že na verejne dostupné kanály nebude svojvoľne distribuovať a umiestňovať na celú a neeliminovanú bezpečnostnú dokumentáciu. Tu je trošku potlačený princíp práva na prístup k informáciám v prospech určitého vyššieho záujmu, aby takýmto širokospektrálnym sprístupnením nedošlo k ešte väčším škodám ako potenciálne môže pociťovať toto občianske združenie. Otázkou je či sme v stave pozrieť sa širokospektrálnej verejnosti, čiže nie len danej organizácii, smelo do očí a súčasne uviesť: ´Vážení obyvatelia, bezpečnostná dokumentácia jadrového zariadenia, podstata jadrovej elektrárne, je voľne dostupná na internete v plnom rozsahu so všetkými údajmi.´

Pokiaľ sa cítite za takýchto podmienok oveľa bezpečnejšie, ÚJD to takto nevidí. Úrad by nemal prispievať k nejakému potenciálnemu zvyšovaniu ohrozenia tej ďalšej verejnosti, ktorá vcelku nikdy neprejavila explicitný a nejakým spôsobom podchytený záujem podporovať názory a myšlienky tohto občianskeho zduženia. To síce môže mať svoj vlastný legitímny záujem, to mu nikto neberie, ale v každom prípade treba byť trošičku opatrný s vyhlasovaním podpory širokej verejnosti smerom k jeho aktivitám.

Pri oznámení o začatí konania sme preto upozornili, že predmetnú dokumentáciu, konkrétne predbežnú bezpečnostnú správu a úvodný projekt, musíme upraviť takým spôsobom, že nebudú voľne dostupné informácie, ktoré sú definované v atómovom zákone. To si vyžiadalo určitý čas, keďže ÚJD vo väčšine prípadov nekoná na základe jednej A4. Licenčný postup v prípade jadrového zariadenia je oveľa zložitejší a vyžaduje si predloženie a preskúmanie dokumentácie rádovo v rozsahu 10-tisícok strán. V oznámení na webe teda bolo povedané: Prístup k tejto dokumentácii bude možný od 15.10. 2013 do 30.11. 2013 v priestoroch AE Mochovce a táto dokumentácia bude takto a takto upravená.

Aký bol záujem nahliadnuť do zverejnenej dokumentácie?

Hneď v prvý deň dané občianske združenie spolu s podobnými zoskupeniami zavítalo do priestorov, v ktorom bola dokumentácia sprístupnená. Prítomným osobám sme dali úvodnú inštruktáž. Napriek môjmu výslovnému upozorneniu, že pokiaľ prichádzajúce osoby konajú za občianske združenia alebo akúkoľvek inú právnickú osobu, bude treba do zápisnice o tomto správnom úkone priložiť poverenie podpísané štatutárnym orgánom týchto osôb. Ani jedna z prítomných fyzických osôb takéto poverenie nepredložila, uviedla svoje vlastné údaje a tvrdili, že nekonajú v mene žiadneho občianskeho združenia. Prítomné osoby si hneď v ten prvý deň zobrali kópie zo zvolených strán. Už vtedy vyjadrili opätovné presvedčenie, že dokumentácia je eliminovaná nad rozsah toho, ako môže byť eliminovaná, a nie sú spokojní s takto sprístupnenou dokumentáciou.

Zdôraznili, že si kópie si odnášajú preto, aby mohli zvážiť, kedy sa ešte zastavia po ďalšiu dokumentáciu. Do 30. novembra 2013 už však pre žiadnu dokumentáciu vôbec nikto neprišiel. Dané priestory počas celého tohto obdobia ešte navštívila jedna osoba, ale nechcela žiadnu dokumentáciu. Do zápisnice len uviedla, že prišla, aby si urobila predstavu. Z každého jedného dňa mám zápisnicu, ktorú vypĺňali prítomný inšpektor jadrovej bezpečnosti a administratívna sila. Za celý priebeh 45 dní, sú hlásenia o tom, že neprišiel nikto, nikto sa o nič nezaujímal a nikto si nič neprišiel vyžiadať. 

Verejnosť tak môže porozmýšľať nad tým, či takéto opatrenia a vynaložené sily, čas a prostriedky sú vynaložené adekvátne. Pokiaľ by tam prichádzali masy ľudí na autobusoch, viem si predstaviť, že existuje vzbudený záujem o celú túto akciu. V stanovenej lehote do konca novembra stihli 3 občianske združenia podať svoje pripomienky, ktoré boli procesného aj vecného charakteru. Pri vecných pripomienkach sa, žiaľ, spoliehali na určitú odbornú podporu, ale použili pri tom staršie materiály, úplne neaktuálne, ktoré sme potom museli vyvrátiť.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať na energia.sk

 

 

Čítajte viac:

Kto vypije viac vodky? Putin, alebo Gazprom?

ČEZ by chcel elektrinu spod Tatier. Mal by ale radšej búchať hlavou o stenu

Slováci sa s Ukrajinou dohodli na reverze. Plyn môžu na východ dodať ešte tento rok