ČEZ by chcel elektrinu spod Tatier. Mal by ale radšej búchať hlavou o stenu
Šéf Českých energetických závodov Daniel Beneš prišiel v poslednom týždni s kajúcnosťou hodnou mimoriadnej pozornosti.
Šéf Českých energetických závodov Daniel Beneš prišiel v poslednom týždni s kajúcnosťou hodnou mimoriadnej pozornosti. Nie neprijal Krista, tak ako tunelár Gross, ale prvýkrát verejne nasypal na hlavy vedenia energetického podniku popol, ktorý si za svoje nepremyslené expanzie zaslúži.
Nákup licencií a zakladanie dcérskych firiem boli prirodzenou reakciou ČEZ na to, že sa mu hromadili zisky. Miesto toho, aby ich spoločnosť, ktorej 70 percentný balík akcií vlastní Česká republika nalieval zisky do štátneho rozpočtu sa však rozhodol „otočiť“ ich na nových trhoch.
Tomuto kroku sa nemožno čudovať, ba nemožno mu ani nič vyčítať. Do oči bijúcou však bola nezodpovednosť rozhodnutia o tom, kam budú investície smerovať. Energetický závod sa rozhodol presunúť aktíva na Balkán. Bez toho, aby situáciu dlhodobo zvažoval, či spravil poriadnu bezpečnostnú analýzu, nalial peniaze do dcér v Albánsku a Bulharsku.
Albánsko zahorelo ako prvé. Tamojšia vláda regulovala cenotvorbu zahraničnej spoločnosti natoľko, že sa Česi museli svojej stratovej dcéry urýchlene a pod cenu zbaviť. V Bulharsku už ide o pravú nočnú moru. Krajina v kríze hodila vinu za vysoké ceny energií na zahraničných dodávateľov. Národ im horúčkovito uveril, kvôli drahému plynu sa dokonca (údajne) upálil jeden občan.
Po sérii policajných vpádov do budov firmy a vládnych vyšetrovaní hrozí ČEZu že o miliardy, ktoré do Bulharska nalial príde jednoduchým súdnym nariadením. Štátny regulátor totiž firmu obvinil z umelého zvyšovania cien, kvôli ktorému štátu dlžia 318 miliónov leva (1 BGN = 0,511 EUR ). Okrem toho už niekoľko mesiacov rozhoduje o odobraní licencie ČEZ.
Suma summarum, Balkán je jedná veľká katastrofa. Zarábať sa tam dá iba na pohľadávkach, dlhy a nahromadené bohatstvo sú totiž veľké. Do energetiky, ktorá od štátu nikdy nebola, nie je a nebude nezávislá, tam však idú iba blázni. Aj napriek tomu, že krajina, vo všeobecnosti, musí rásť. A to je tá najväčšia hanba, ktorú si bývalé vedenie na čele Martinom Romanom zaslúži. Podnik, naviac väčšinovo štátny, mal mať riziká, jasné aj pre menej znalých odborníkov, zanalyzované.
Spoločnosť, ktorá mala značné prebytky a starosti kam ich presunúť je dnes v medziročnom viac ako dvanásť percentnom prepade.
„Najväčšou chybou v histórii spoločnosti bolo, že sme nezrealizovali kúpu Slovenských elektrární, Pokiaľ by sa tak stalo, ČEZ je dnes v úplne inej pozícii,“ povedal tento týždeň terajší šéf ČEZ Daniel Beneš.
Mal pravdu. Ponuku na kúpu 66 percent akcií slovenského elektrárenského lídra podala firma v roku 2004. Nebola ju však ochotná navyšovať a tak Slovenské elektrárne ovládol taliansky Enel. Ten si svoj krok musí pochvaľovať. Pri dostavbe atómovej elektrárne mu menšinový držiteľ akcií - štát kývol opakovane na navýšenie, bez tak vysokého rozpočtu. Z pôvodných 2, 8 miliardy eur je dnes o miliardu viac a ENEL môže z toho hasiť „prúsery“, ktoré má v iných krajinách.
Slovensko je krajinou kde sa dá na obchode so štátom zarobiť až nechutne. Len je čudné, že si to uvedomuje až Beneš a Roman o tom nevedel.
Hoci sa súčasný šéf českého energetického ryžiara vyslovil aj za nádej, že Taliani ponúknu akcie na Slovensku na predaj, dostalo sa mu rýchlej negatívnej odpovede. ENEL síce je investičným hlupákom, slovenského bezodného koryta, živeného dlhom občanov sa nevzdá.
Českí energetici by sa mali radšej pozerať na Poľsko. Tam im môže vo veterných elektrárňach nejaké drobné vyfúkať, po dlhom čase, šikovná investícia. Aspoň budú mať na pálenkou, ktorou zapijú hlúposti z posledných piatich rokov.
Tomáš Lemešani
Čítajte viac:
Plyn pre Ukrajinu zarobí Čechom. Slovensko bojuje za finančné skupiny
Udalosť týždňa: Zastavenie eurofondov banalitou? Štát si z občanov strieľa