VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV K TZV. LEX ATENTÁT

Dňa 17. júna 2024 verejný ochranca práv informoval podpredsedu vlády a ministra obrany Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka a Národnú radu Slovenskej republiky o svojom stanovisku k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike (tzv. l

„Plne si uvedomujem spoločenský a bezpečnostný kontext, v ktorom je tento zákon predkladaný. Mojou snahou ani cieľom preto nie je zľahčovať okolnosti, podmieňujúce prijatie navrhovanej právnej úpravy. Som však toho názoru, že je možné bezpečnosť ústavných činiteľov garantovať aj pri zachovaní širokého priestoru pre uplatňovanie základných práv a slobôd.“ hovorí verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Vyššie záruky pre ústavné právo na zhromažďovanie sa
Novela zákona o zhromažďovaní okrem iných úprav zužuje aj okruh miest, na ktorých sa zhromaždenie môže konať, resp. rozširuje možnosti obce zakázať zhromaždenia, ktoré sa majú konať na určitých miestach. Ako vyplýva aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, členské štáty musia prejaviť istú mieru tolerancie voči nepohodliu, ktoré so sebou pokojný výkon práva na zhromaždenie prirodzene prináša. Ani Európsky dohovor o ľudských právach pritom nevylučuje, aby právna úprava zakazovala konanie zhromaždení na určitých miestach. Takýto typ zákazu však musí byť vždy zakotvený jasne a presne len na dosiahnutie sledovaného cieľa.
„Považujem za dôležité, aby návrh zákona obsahoval dostatočné záruky, ktoré zabránia extenzívnemu výkladu dôvodov na zákaz zhromaždení. Hrozba pre ktorú sa má obmedziť právo zhromaždiť sa musí byť priama a reálna, nie len abstraktná a hypotetická. Parlamentu som preto ponúkol nemeckú či rakúsku úpravu. V Nemecku a v Rakúsku pristupujú k zákonom, ktoré sa týkajú práva na zhromažďovanie, veľmi obozretne. Dbajú na to, aby exekutíva nedostala do rúk široké právomoci pri obmedzovaní ústavného práva na zhromažďovanie.“ dodáva verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Do telekomunikačného tajomstva nesmie policajt zasiahnuť
Navrhovaná novela zákona o Policajnom zbore zavádza nové oprávnenie policajta, ktoré mu umožní pri prešetrovaní priestupku požadovať od právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prevádzkujú elektronické komunikačné siete alebo poskytujú elektronické komunikačné služby, údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) platí, že akýkoľvek zásah do súkromia musí byť vykonaný v súlade so zákonom. Zákon o elektronických komunikáciách pritom ustanovuje, že údaje tvoriace predmet telekomunikačného tajomstva (ako napr. meno, priezvisko či telefónne číslo osoby), môže podnik poskytnúť štátnemu orgánu len na základe písomnej žiadosti vyhotovenej na základe písomného súhlasu zákonného sudcu.
Z neplatenia pokút spraviť trestný čin je nevhodné z viacerých dôvodov
Navrhovaná novela zavádza novú skutkovú podstatu trestného činu neuhradenia pokuty. Už v súčasnosti však neuhradenie pokuty predstavuje dôvod na začatie správnej exekúcie. Tento nástroj je dostatočne efektívny na vymáhanie pokút bez potreby kriminalizácie jednotlivcov, čo by len zbytočne zaťažovalo trestnoprávny systém a súdy.
„Tento návrh by bol navyše v rozpore s trendom zvyšovania hranice malej škody, ktorý bol doteraz obhajovaný ako krok smerujúci k zmierneniu trestnoprávnych dôsledkov pre menej závažné porušenia zákona. V tomto aj podporujem včerajšie
uznesenie1 Súdnej rady Slovenskej republiky, ktoré vyzýva Národnú radu Slovenskej republiky na vypustenie navrhovanej skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. dodáva verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.