Pri rozpočtovaní projektov dochádza k negatívnemu vplyvu poplatkov na podnikateľské plány do takej miery, že potenciálnych podnikateľov môžu od zámeru podnikať odradiť. Ide o zbytočné poškodzovanie konkurencieschopnosti slovenského podnikateľského prostredia.

Štátna správa by mala aj poplatkovou politikou pozitívne motivovať podnikateľov, aby svoje zámery realizovali. Nejde len o zahraničných investorov, ktorých môže byrokracia v kombinácii s poplatkovým zaťažením odrádzať od vstupu na Slovensko, ale hlavne miestnych potenciálnych podnikateľov, ktorých know how, pridaná hodnota a ekonomický benefit pre krajinu všeobecne ostávajú nevyužité. 

Poplatky je možné hodnotiť na základe ich kvantity, teda aká je výška poplatku ale aj ich kvality. Pri téme poplatkového zaťaženia podnikateľov sa automaticky vynára otázka celkovej sumy podnikateľského sektora zaplatenej na poplatkoch, no ako je z analýz zrejmé, získať presné číslo zatiaľ nie je možné a pre individuálneho podnikateľa aj irelevantné. Pri porovnaní výšky správnych poplatkov podľa odvetví, právnych predpisov, inštitúcií a podľa typov úkonov a konaní, za ktoré podnikatelia musia platiť poplatky však možno nájsť niekoľko oblastí pre zlepšenie. 

Niektoré odvetvia sú poplatkovým zaťažením „postihnuté“ viac ako iné. Okrem poplatkov, s ktorými sa stretne takmer každý podnikateľ pri bežných životných situáciách, tak ako je popísané na príklade modelovej firmy, podnikatelia vykonávajúci činnosť v špecifických odvetviach platia mnohonásobne viac. Na základe analýzy správnych poplatkov medzi tie najdrahšie patrí prevádzkovanie hazardných hier, výroba či predaj liekov, podnikanie v energetike alebo v oblasti ochrany osobných údajov. Poplatky sú tu v porovnaní s ostatnými odvetviami vyššie za takmer všetky úkony a konania (vydanie licencie, povolenie činnosti, registrácie, zmeny údajov a pod.).

Čítajte aj:

Prevádzka výrobnej firmy. Čo všetko treba zariadiť?

Prevod vlastníctva nehnuteľnosti v podnikaní. Jednoduchý akt v byrokratickom pekle

Založenie prevádzky. Povolenia, poplatky a povinnosti

Okrem správnych poplatkov podnikatelia platia aj mnoho ďalších platieb. Na úrovni štátu sú to napríklad koncesionárske poplatky, poplatky Národnej banky Slovenska, za udržiavanie patentu, za obchodovanie s emisnými kvótami či za sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh. Samospráve (obce a VÚC) platia podnikatelia poplatky za odpad, za reklamu, za miestny rozvoj, za znečistenie ovzdušia a v rámci preneseného výkonu štátnej moci aj za úkony v oblasti životného prostredia, stavebného a územného konania, pozemných komunikácií a ďalšie.

Kvalita sa dá chápať z dvoch pohľadov, jednak samotná kvalita platby – rýchlosť, dostupnosť či prehľadnosť. Druhá téma sú poplatky verzus kvalita poskytovaných služieb. Sú poplatky za niektoré úkony relevantné, nie je možné služby zlepšiť alebo prispôsobiť? Je možné priplatiť si za službu, ktorá je kvalitnejšia či rýchlejšia? Pri niektorých úkonoch verejnej správy tieto možnosti sú, ale nie je to pravidlom.

Z analýzy poplatkového zaťaženia na úrovni štátnej ale aj miestnych samospráv je zrejmý ich chýbajúci záujem a nedostatok informácií o poplatkovom zaťažení podnikateľov na všetkých úrovniach. Štátne ale ani miestne orgány neevidujú dáta o poplatkoch v takom detaile, aby ich bolo možne porovnávať alebo vyhodnotiť ich účinnosť.

Z toho vyplýva aj fakt, že nie je možné kvantifikovať ani celkovú výšku poplatkového zaťaženia, keďže štátna a miestna správa neeviduje dáta o príjmoch štátu podľa jednotlivých položiek Zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, ktorý je v téme poplatkov kľúčový. Rovnako neeviduje typ poplatníka, a teda či poplatníkom  je podnikateľ alebo nepodnikateľa. Analýza ponúkla kvantifikáciu na príklade modelovej stredne veľkej firmy zo Serede, ktorá zaplatila na ročných poplatkoch takmer 34 tisíc eur. Tieto sú rozpísané v piatej kapitole.

Analýza pomenúva v šiestej kapitole celý rad oblastí, ktoré stoja za ďalšiu pozornosť. Návrhy vyplývajúce z tejto analýzy sú jednak konkrétne týkajúce sa špecifických oblastí či poplatkov, ale aj procesné, ktoré sa zameriavajú na fázu vzniku poplatkov a možnosti ich prehodnotenia po určitom čase.

Táto analýza by mala byť iba úvodnou analýzou, ktorá poukazuje na základné otázky stanovenia výšky poplatkov a otvára celý rad tém na ďalšie uvažovanie. Vzhľadom na aktuálne neexistujúcu diskusiu o poplatkoch, či už systémovo na úrovni štátu alebo aj pri jednotlivých poplatkoch táto téma predstavuje príležitosť pre štátnu aj podnikateľskú sféru a poskytuje veľa priestoru na zlepšenie a zefektívnenie. Platba poplatkov totiž vždy súvisí s komplexom iných procedúr a zväčša je iba špičkou ľadovca iných problémov, ktorým podnikatelia čelia pri kontakte s verejnou správou.

Aké by mali byť hlavné body ďalšej diskusie o poplatkoch:

• Transparentnosť - Ako vznikajú poplatky a podľa čoho sa určuje ich výška? Odráža výška poplatkov reálnu potrebu verejnej správy na pokrytie výdavkov spojených so službou resp. zabezpečením regulácie? Prečo nie sú dostupné dáta o zaplatených poplatkoch?
• Nediskriminácia - Prečo sú podobné úkony a konania verejnej správy rôzne podľa odvetví/inštitúcií?
• Kvalita služby - Ako je možné zvýšiť kvalitu poskytovanej služby alebo prispôsobiť poplatníkovi? Je možné poskytnúť službu rýchlejšie za príplatok?
• Revízia - Kedy je vhodný čas na prehodnotenie existujúcich poplatkov? Je možné nastaviť systém, v ktorom bude musieť verejná správa obhajovať vždy po určitom čase výšku poplatkov?

Tomáš Lemešani, text vznikol ako súčasť analýzy pripravovanej pre Republikovú úniu zamestnávateľov

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope