Patril medzi nich aj Ľubomír Šidala. Prominentný socialistický obchodník, ktorý rovnako ako Babiš osnoval plány, ako využiť svoje skúsenosti, ešte behom zahraničných misií za komunizmu.

Obidvaja podnikatelia sa dobre „oťukali“ ešte behom obchodných misií v Maroku. Šidala bol členom Babišovho obchodného tímu. Obidvaja teda rozumeli rovnakému obchodnému segmentu a rovnakému odbytisku – severnej Afrike a frankofónnym štátom.

Spoločnú známosť boli odhodlaní pretaviť v obchodné spojenie, ktoré začali kovať hneď po príchode kapitalizmu. Ľubomír Šidala stál u zrodu spoločnosti Sima, ktorú prevzal v roku 1993 a do ktorej tiež vstúpili Erik Rakický – syn Antona Rakického alebo Ivan Propper.

Eknihu Z Bureša Babišom v slovenskom jazyku objednáte v našom eshope

Šidala si vzápätí po páde komunizmu vybavil (vtedy bolo verejne známe, že diplomatický pas je možné si jednoducho kúpiť) post honorárneho konzula Maroka na Slovensku. Iba čestný titul mal v deväťdesiatych rokoch veľkú cenu. Štáty, ktoré ešte nemali skúsenosť s diplomatickými vzťahmi Slovenska s cudzinou, niekedy považovali honorárneho konzula za plnokrvného zástupcu zahraničnej politiky štátu. Diplomatický pas za pár tisíc korún si kvôli tomu nakupovala najmä mafia. Šidala sa s diplomatickým titulom mohol chvíľku a v istých kruhoch vydávať za autoritu, s ktorou je možné jednať o biznise v severoafrickej zemi.

Skúsenosti z Maroka poslúžili Šidalovi k založeniu pestovateľskej firmy Fertilagri, ktorá od roku 2010 dovážala na český a slovenský trh zeleninu pestovanú v severnej Afrike. V podniku si našli miesto aj ďalší spoločníci z okolia Babiša.

Ľubomír Šidala založil aj vinárstvo Vinidi. Známy je tiež z niektorých projektov výstavby dotovaných veterných elektrární. Podnikateľ bol predsedom dozornej rady Slovenskej leteckej spoločnosti a dodnes drží podiel vo firme Agriplast, kde do roku 2005 vlastnil podiel aj samotný Andrej Babiš.

Z Bureša Babišom. Kto je Andreas Zivy?

Z Bureša Babišom: Kde to všetko začalo

Z Bureša Babišom: Peter Lövinger

Táto firma vyvolávala od počiatku otázky. Nejasný predmet činnosti bol z hľadiska jej dôležitosti vyvažovaný personálnym obsadením jej kľúčových orgánov. Vo firme sa po roky striedala iba partia manažérov z najbližšej Babišovej blízkosti. Do roku 2005 v nej, ako už bolo uvedené vyššie, dokonca držal podiel samotný Andrej Babiš.

Tento fakt je z hľadiska neskorších podozrení z lobistickej funkcie celkom zásadný. Vrcholnému politikovi a oligarchovi totiž vyvracia početné tvrdenia o tom, že do politiky prišiel, aby presekával korupčné korene starých strán. Prinajmenšom preto, že podľa činnosti jeho firmy bol priamo na strane tých, ktorí politikov korumpovali.

Spoločnosť Agriplast vznikla v Prahe v roku 1993. Zakladajúcimi spoločníkmi Agriplastu boli Andrej Babiš, Ivan Propper, Ľubomír Šidala a Erik Rakický. Všetci držali po 25 percentách akcií podniku. Táto firma mala financovať náklady na neskoršie sídlo Agrofertu.

Spoločnosť, fungujúca dodnes aj bez priameho zapojenia Andreja Babiša, zohrala významnú úlohu pri predstave vplyvu Babiša na politikov okolo sociálnej demokracie.

Práve z najskorumpovanejšieho obdobia ČSSD – rokov 1997 až 1998 – kedy bol podpredsedom strany a ministrom financií Ivo Svoboda, spojený s podsvetím a neskôr pravomocne odsúdený za podvody, pochádza kritický účtový záznam naznačujúci možnú angažovanosť Agriplastu vo financovaní sociálnej demokracie.

Strana zháňala financie na fungovanie a provízie za ústretové kroky voči lobistom prostredníctvom firiem Tia a Zora Euro, do ktorých boli nastrčení ekonomickí manažéri ČSSD.

Sponzorské dary a pôžičky inkasovali vyššie uvedené firmy, odtiaľ potom v prípade potreby putovali na účty firmy Cíl, ktorá vlastnila sídlo ČSSD Lidový dům.

Spôsob financovania strany odhalil prípad pokusu o nájomnú vraždu. V marci 1999 nájomný vrah postrelil do hlavy a hrudi oficiálneho majiteľa spoločnosti TIA Ivana Lhotského. Lhotský útok prežil, no ostal invalidom (zomrel v roku 2016). Práve kvôli pokusu o vraždu ale vznikol policajný spis, v ktorom sa nachádza časť účtovníctva sociálnej demokracie.

Podľa magazínu reportér je v účtovníctve sociálnej demokracie dar z daňového raja v Paname, ktorý odhalili až aktuálne uniknuté dokumenty spoločnosti Mossack Fonseca z takzvanej kauzy Panama Papers.

Išlo o dar od firmy Beltomate v hodnote päť miliónov českých korún. Firmu Beltomate založil v roku 1995 Roland Schaer vo Švajčiarsku. Dnes firma patrí práve Ľubomírovi Šidalovi.

Beltomate darovala peniaze spoločnosti Zora Euro. Jej vlastníkom bol priamo Ivo Svoboda. Zo Zora Euro odišli peniaze spoločnosti Cíl, ktorá financovala a vlastnila sídlo ČSSD.

Ľubomír Šidala je dodnes spolumajiteľom asi desiatky firiem. Väčšinou naďalej podniká s ľuďmi z partie, ktorá v deväťdesiatych rokoch pomáhala spoluzakladať Agrofert a jeho klony. Je napríklad konateľom spoločnosti Lentimex International, kde podniká s Ivanom Propperom. Vlastní tiež spoločnosť Conamis Transport, ktorá naväzuje na činnosť Conamis Trading Ivana Proppera. Na rovnakej bratislavskej adrese navyše sídlia ďalšie spoločnosti, ktoré po páde bývalého režimu spoluzakladali ako prostredníkov pre vznik Agrofertu kolegovia Babiša.

Aký vzťah má Šidala so samotným Babišom, nie je známe. Babiš jeho meno nezmieňuje. A opačne sa to stalo naposledy v zakázanej knihe Dušana Válka. Podľa toho, ako sa na adresu Andreja Babiša vyjadril, zrejme počítal s teplejším miestočkom pod žiarou slnka Babišovko úspechu.

„Spoločne sme za peniaze z vlastných obchodov kúpili domy v Prahe a na naše náklady ich zrekonštruovali. Dnes je v nich iba on. Celý čas nás ťahal za nos, že Agrofert stavia v Čechách pre nás siedmich a Petrimex zase, že ho buduje preňho. Všetko si ale budoval len pre seba,“ povedal v knihe Počestný Andrej Babiš Ľubomír Šidala.

 Ukážka Z Bureša Babišom, Tomáš Lemešani