V dôsledku úpadku spoločností zanikne v Európskej únii odhadom až 1,7 – 2,8 milióna pracovných miest ročne. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa politikou druhej šance zaoberá Európska komisia, Európsky parlament aj niekoľko popredných think-tankov. Okrem zavedenia princípov druhej šance do národných legislatív je cieľom európskych inštitúcií pravidlá harmonizovať tak, aby nedošlo k významným rozdielom na spoločnom trhu. Výsledkom je už terajšia zhoda napríklad na tom, že by insolvenčný proces nemal presahovať tri roky.

Implementácia pravidiel do národných legislatív je však rozdielna. Prístupy krajín sa líšia. U niektorých ostalo pri proklamácii, iné boli iniciatívne a prichádzajú s vlastnými vylepšeniami súčasných pravidiel. Všetkým členským krajinám ponúkajú poradenstvo expertné tímy Európskej komisie aj Svetové banky.

Varovné systémy

Kritizovaným prístupom mnohých európskych štátov je, že sa dostatočne nevenujú prevencii úpadkov. Ak sa snažia zaoberať druhou šancou, tak až od bodu, kedy je podnik v bankrotovej pasci. Európska komisia preto navrhuje vytváranie systémov včasného varovania. Ich konkrétnu formu si štáty smú navrhnúť podľa vlastných požiadaviek, ale varovný systém pre veriteľov ako aj inštitúcie a samotného podnikateľa by mal byť samozrejmosťou. Ako príklad možno uviesť ratingový systém vo Veľkej Británii, či Lotyšsku. Práve Lotyšsko je so systémom včasného varovania najďalej. Ak systém zaregistruje u podnikateľského subjektu bytostný problém, ponúkne mu napríklad možnosť odloženia dane tak, aby dostal šancu nadýchnuť sa.

Čítajte aj:

Kremeľ s chápadlami pri Bratislavskom hrade

Armáda ustúpila z plánu tréningového centra pre vrtuľníky

Bezplatný lístok od EÚ chcelo 1260 Slovákov

Principiálnym problémom, ktorý komplikuje celú politiku druhej šance je zase neoddeľovanie úpadku poctivých a nepoctivých podnikateľov. Väčšina členských krajín v legislatíve nerobí rozdiely medzi dĺžkou, či nákladnosťou insolvenčných procesov podvodných a poctivých podnikateľov. Svetlé príklady možno vidieť v Rakúsku a Litve. Rakúšania zakazujú na istú dobu ďalšiu činnosť len podnikateľom, ktorí boli za manipuláciu účtovníctva a špekulácie v konkurzoch právoplatne odsúdení. V Litve taktiež uplatňujú diskvalifikáciu iba nepoctivého podnikateľa. V konkurzoch majetkov poctivých a nepoctivých podnikateľov okrem toho zavádzajú nákladové, rýchlostné a kvalitatívne rozdiely.

Kratšia diskvalifikácia

Veľkou bariérou druhej šance je diskvalifikácia upadajúceho podnikateľa na finančnom trhu. Štáty nevedia zariadiť, aby bankové domy ale aj verejné zdroje financií hľadeli na skrachovaných podnikateľov podľa toho, či bol úpadok vyvolaný prirodzenými faktormi, alebo nečestnou manipuláciou. Niektoré štáty sa snažia aspoň obmedzovať toto obdobie a renovovať kreditné skóre podnikateľov po očistení od dlhov. Najlepšími príkladmi druhej šance, kedy už po relatívne krátkom čase smie podnikateľ zase začať aj po stránke prístupu k financovaniu „od nuly“, sú Bulharsko, Grécko, Taliansko, Litva, Čierna Hora, Nórsko, Portugalsko, Rumunsko a Slovinsko.

Bod druhého štartu

Z hľadiska druhej šance iniciatívne štáty tlačia hlavne na skrátenie času insolvenčného procesu tak, aby mohol podnikateľ čo najrýchlejšie vyčistiť všetky problémy a riziká vyplývajúce z jeho úpadku a začať odznova. Dánsko a Írsko preto skrátili obdobia udelenia oddlženia na maximálne tri roky, potom podnikateľ môže slobodne začať nové podnikateľské aktivity. Vo Francúzsku prebieha konzultácia o druhej šanci zo strany úradov už behom insolvenčného procesu. Štát navyše ponúka prevzatie časti dlhov s možným neskorším splatením. V Slovinsku môžu čestní podnikatelia v konkurze požiadať súd, aby im ponechal potrebné aktíva ešte behom insolvenčného procesu.

Komunikácia s podnikateľmi

Častým problémom, ktorý mnoho krajín nerieši, je chýbajúca komunikácia a nedostatok informácií o druhej šanci. Niečo na tom zmeniť sa snaží napríklad Litva, ktorá financuje osvetu úspešných projektov, ktoré vznikli v rámci druhej šance. Najpokrokovejšie schémy nájdeme v krajinách Beneluxu a Nemecku. Tam okrem osvety prebieha aj aktívna konzultácia zo strany úradov, ktoré sa upadajúceho podnikateľa snažia presvedčiť, aby nejakou formou zostával v podnikateľskom prostredí. V Belgicku štát zriadil aj zdroj financovania pre podniky, ktoré vznikajú v rámci druhej šance.

Gescia druhej šance

Problematika druhej šance je vo väčšine členských štátov EÚ úzko previazaná s vládami. Jej gescia je najčastejšie úlohou ministerstva spravodlivosti a ministerstva hospodárstva. Tie majú na starosti hlavne tvorbu súvisiacej legislatívy. Do veľkej miery ide o prirodzený jav, keďže dané ministerstvá vytvárajú zákony pre podnikateľské prostredie. Na druhej strane, gescia na najvyššej úrovni niekedy vedie k absencii dostatočnej komunikácie priamo s podnikateľmi. Vládne politiky sú tak často odtrhnuté od reálneho podnikateľského života. Pre politiku druhej šance je preto nevyhnutné zapájanie aj ďalších zainteresovaných strán do stratégie. Okrem súkromného sektora je významný vstup záujmových združení a agentúr. Príkladom je Národná agentúra na podporu podnikania v Litve, ktorá podporuje druhú šancu poradenstvom, právnou pomocou i financovaním. Podobné projekty rozbehli aj v Belgicku a Francúzsku.

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope

text vychádza z Analýzy problematiky druhej šance pripravenej pre Slovak Business Agency