Kremeľ s chápadlami pri Bratislavskom hrade

Ruský režim si buduje piatu kolónu. Na Slovensku mu ju pomáha zakoreniť aj predseda národnej rady Andrej Danko. Čím je motivovaný?

 

Keď bol na vojenskej prehliadke, ktorá býva najrozsiahlejšou vyhrážkou západnému svetu, predstavený ruskému diktátorovi Vladimirovi Putinovi, srdce mu búšilo a takmer šípkou preskočil rad politického komparzu stojaci pred ním.

Keď bol v ruskej dume, vyzdvihoval význam Ruskej federácie a armáda agresora, ktorý nedávno napadol susedný štát je podľa neho zárukou mieru.

Na výročné oslavy Slovenského národného povstania pozval predstaviteľa orgánu, ktorý navrhoval legitimizovať násilný vpád do Československa a okupovanie cudzími armádami, pri ktorom zomreli tisíce spoluobčanov.

Sankcie Európskej únie voči Ruskej federácie označuje za ekonomické rany do vlastnej nohy. Preháňa váhu rusko – slovenskej obchodnej výmeny a absolútne ignoruje fakt, že bez sankcií by Rusko nebolo za vojenský vpád do Slovensku susediacej Ukrajiny nijako potrestané.

Otázkou ostáva prečo to Andrej Danko všetko robí a ako sú politici jeho typu motivovaní.

„Rusko chce byť vplyvné. Samo o sebe na tejto túžbe nie je nič zlé. To sa však stáva nebezpečným a neprijateľným v momente, keď Putin zamieňa "rešpekt" a "strach" v súlade s ruským slovom "боишься - значит уважаешь" (strach - znamená rešpekt pozn. redakcie) . Podľa Putina, aby bol ľudom rešpektovaný, musia sa ho ľudia a vlády báť. Nie je schopný pochopiť, že úcta nemá nič spoločné so strachom. Áno, ľudia sa boja Ruska a Putina, ale nerešpektujú ich. Pretože sa ich boja a nedôverujú im,“ hovorí ruský historik Jurij Felštinskij.

Podľa neho je vplyv Ruska v krajinách bývalého sovietského bloku dobre plánovaný a riadený. Propagandu riadia tajné zložky, ktoré na to majú samostatnú sekciu. Okrem kybernetických nástrojov využíva hlavne ochotných politiko, ktorí radi prezentujú názory vhodné pre Rusko výmenou za finančnú podporu ich osobám, či ich stranám. Príklady sú už zdokumentované na Balkáne, ale aj nad rámec bývalého východného bloku v Taliansku, či Rakúsku

Podporte objednávkou vznik slovenskej knihy zavraždeného Alexandra Litvinenka, kde popisuje ako sa Putin dostal k moci. Medzi odmenami nájdete slovenskú verziu.

 

Podpora politickým stranám prúdi nepriamo. Často cez neznámu firmu, ktorá je komplikovanou vlastníckou štruktúrou prepojená na ruského podnikateľa, ktorý je blízky niektorému z oligarchov okruhu Vladimira Putina. Často stranu podporí aj domáca firma. Následne však získa výhodný obchod v Rusku.

Nepriama korupcia v prípade konkrétnych politikov zas funguje cez falošné odborné uznania a eventy. Nástroje propagandy vytvorili niekoľko neznámych inštitúcií, ktoré sa tvária odborne, alebo oficiálne. Tie napríklad politikom udeľujú rôzne pocty, tituly, či uznania. S ich udelením sa často spája finančný bonus, alebo účasť na podujatí, za ktoré zinkasuje daný politik honorár. Luxusné večierky, hotely a honoráre sú častou formou úplatku, ktorý inkasujú napríklad český prezidenti Václav Klaus a Miloš Zeman. Šeky opakovane inkasovali napríklad za účasť na odborne sa tváriacej konferencii na Rodose, kde sa kontroverzné postavy predháňajú v argumentovaní v prospech ruských krokov na Ukrajine, proti Európskej únii a proti sankciám voči Ruskej federácii.

V prípade Andreja Danka je známa jeho nezvyklá náklonnosť k predsedovi ruskej Štátnej dumy Vjačeslavovi Volodinovi. Ten bol lídrom regionálnej strany Otčina, ktorá sa neskôr zjednotila so stranou Jednotné Rusko Vladimira Putina. K tomu sa dostal blízko a bol zástupcom šéfa prezidentskej kancelárie.

Biznisovo a vplyvovo zaujímavý priateľ Andreja Danka dohliadal na proces politickej integrácie anektovaného ukrajinského Krymu do Ruskej federácie. Preto sa dostal na sankčný zoznam Európskej únie. Danko sankcie označuje za neoprávnené a prehnané. Volodina, ktorý legitimizuje vojenský vpád do susednej krajiny opakovane pozýva na oficiálne návštevy na Slovensku a sľubuje, že pre neho zorganizuje medzinárodné konferencie. Tých, ktorým táto aktivita oprávnene pripadá ako nadpráca a neúcta k utrpeniu ruskou agresivitou postihnutej krajiny, označuje za slniečkárov. Vo svojej proruskej politike pokračuje a dokonca ju stupňuje.

„Sankcie nepriniesli absolútne nič v citlivých témach, ktoré mali ovplyvniť,“ kritizoval sankcie Európskej únie voči Rusku tiež expremiér Róbert Fico. Odporcovia sankcií nijak Rusko nezasiahli a naopak zastavili investície firiem z Ruskej federácie na Slovensku. Ako však ukázala analýza Biztweetu s použitím dát agentúry Finstat, ani jedno z týchto tvrdení nie je pravdivé.

Čítajte aj:

Sulík pre Biztweet: Snáď Igor vie, čo robí

Dankova tragikomédia a ďalšie krimi

Hodnota života podľa kapitána Danka

Lásky kapitána Danka. Vzor našiel v palici

Tí, čo tvrdia, že sankcie iba poškodili európskych exportérov, ale Rusi ich nijako nepocítili, klamú, alebo nepoznajú fakty.

Ruský rubeľ oslabuje tak prudko, že nepomohli ani intervencie ruskej centrálnej banky. Krajinu trápi vysoká inflácia a brutálny rast úrokov z úverov. Ruské spoločnosti stratili možnosť refinancovania na kapitálových trhoch a kľúčové projekty preto musí dotovať vláda v Moskve. V kombinácii s poklesmi cien ropy tak ruská ekonomika nevyzerá, že by ju mali čakať svetlé zajtrajšky.

Ďalším argumentom kritikov sankcií býva to, že nimi poškodzujeme nielen slovenských exportérov do Ruska, ale aj ruských investorov, ktorí mohli na Slovensku vyrábať zisky, prinášať kapitál, či pridanú hodnotu a zamestnanosť. Ani na tomto tvrdení nie je veľa pravdivého.

Sankcie, ktoré v postupných sprísňujúcich balíčkoch európske štáty ako trest za vojenský akt na Ukrajine voči Rusku uvalili, sa na investíciách Rusov na Slovensku prejavili v roku 2016. Tržby firiem s ruským štatutárom na Slovensku klesli medziročne o 22 percent a ich obraty sa prepadli o 15 percent. Nutno však dodať, že rok predtým Rusi na Slovensku sankcie nepocítili a rast v roku 2017, straty z 2016 dokonale vymazal.

Rok po prepade rástli tržby ruských firiem na Slovensku presne o 22 percent a dosiahli 1,7 miliardy eur. Obraty narástli o 16 percent čím predčili úroveň prepadu z roku 2016 a dosiahli 994 miliónov eur. Rasty hospodárskych výsledkov firiem tak v čase vyrovnali, alebo dokonca predčili straty z obdobia bezprostredne po uvalení sankcií.


Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope