Operátori majú v účtovníctve výhody
Mobilní operátori pri platbe online za kreditné služby nemusia vystavovať daňové doklady.
Napríklad operátor Orange pri dobíjaní kreditu neponúka na stiahnutie daňový doklad. Zákazník po platbe nemá možnosť dokument získať ani na mailovú adresu. Keďže nepozná identifikačné údaje platby, nevie sa na doklad o transakcii spýtať ani v prípade, že si dá tú námahu a bude kontaktovať zákaznícku linku operátora.
My sme sa v snahe získať daňový doklad na operátora obrátili. Prekvapilo nás, že zákaznícka podpora tvrdila, že ako daňový doklad slúži výpis z bankového účtu klienta. Po krátkej polemike sme si to overili na kompetentnom mieste, kde nám potvrdili, že je to skutočne tak.
Hoci sa to zdá účtovníkom a podnikateľom núteným vystavovať doklady za akýkoľvek druh tovaru a služby predaný online zvláštne, operátori si skutočne starosti robiť nemusia.
„Účtovná jednotka účtuje o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva podľa § 2 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), tzn. účtuje o účtovných prípadoch. Podľa § 6 ods. 1 zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi, ktorých náležitosti ustanovuje § 10 zákona o účtovníctve. Uvedené platí aj pre mobilného operátora (účtovnú jednotku), ktorý dobitím kreditu poskytuje verejné elektronické komunikačné dátové služby. V prípade dobíjania kreditu je pre mobilného operátora účtovným dokladom na zaúčtovanie tržby z predaja služieb výpis z bankového účtu, prípadne ďalšie doklady podľa vnútorného predpisu (internej smernice) účtovnej jednotky,“ uvádza pre Biztweet hovorkyňa Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Ivana Skokanová.
Čítajte aj:
Platobná neschopnosť nemusí byť definitívou. Lotyšsko je príkladom
Incidenčné spory: nočná mora veriteľov ale aj dlžníka
Oddlženie fyzických osôb. Čo umožňuje zákon?
Ak teda u operátora nakúpi online podnikajúca osoba, doklad nezoženie. Musí sa snažiť zaúčtovať výpis z bankového účtu, čo robí problém v účtovných systémoch aj pri prípadných preverovaniach daňových úradov. Zákony však hovoria jasne a túto slobodu mobilným operátorom skutočne dávajú.
Nedopúšťajú sa ani porušenia zákona o elektronickej registračnej pokladni.
Zákon o ERP
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ERP“) sa tento zákon vzťahuje na podnikateľa, ktorý na základe oprávnenia na podnikanie podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka predáva tovar alebo poskytuje službu; tento zákon sa vzťahuje aj na podnikateľa s trvalým pobytom alebo so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ak predáva tovar alebo poskytuje službu na území Slovenskej republiky. Tovarom sa v zmysle § 2 písm. aa) zákona o ERP rozumie akýkoľvek výrobok, polotovar, materiál alebo surovina predávaný podnikateľom a službou sa podľa písm. ab) rozumie služba označená v Štatistickej klasifikácii ekonomických činností (Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností) uvedená v prílohe č. 1 zákona o ERP.
Keďže v danom prípade mobilný operátor nepredáva tovar a ani neposkytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona o ERP, nie je ani povinný pri predaji kreditu on‑line na vlastnej platobnej bráne odovzdať zákazníkovi pokladničný doklad z elektronickej registračnej pokladnice alebo z pokladnice e‑kasa klient.
Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope