Azerbajdžanská armáda naďalej cez embargo nakupuje slovenské húfnice DANA. Zbrane holdingu Czechoslovak Group zbrojára Jaroslava Strnada montované z českých dielov vo slovenských továrňach, končia v embargovanej krajine zapojenej do konfliktu o Náhorný Karabach.

K zastaveniu dodávok zbraní vyzývali organizácie OSN, Európska únia, Severoatlantická aliancia aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Podľa Európskej komisie a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu platí pre členské štáty embargo na vývoz zbraní účastníkom konfliktu.

Aj preto sa slovenské ministerstvo hospodárstva na základe odporúčaní a záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva rozhodlo nielen preveriť vývoz do Azerbajdžanu, ale vlani v júni tiež nepredĺžilo licenciu na vývoz materiálu Czechoslovak Group do Izraela. Práve odtiaľ totiž boli zbrane reexportované.

Ako zistil Biztweet, aby mohol obchod medzi česko-slovenským zbrojárskym gigantom a izraelským odberateľom - Elbit - pokračovať, musela sa za neho dokonca zaručiť izraelská vláda.

Izrael sa zaručil

"Vývozca predložil rezortu hospodárstva certifikát o overení dodávky do Izraela, ktorý overovalo izraelské ministerstvo obrany. Dokument teda potvrdil, že slovenská spoločnosť dodala výrobky izraelskému partnerovi. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky má aj písomný záväzok Ministerstva obrany Izraela, že spomínaný tovar nesmie byť vyvezený, predaný alebo inak používaný bez súhlasu orgánov Izraela. Slovensko nemá dôvod spochybňovať tento záväzok Izraela," uvádza hovorca ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky Maroš Stano.

Za to, že zbrane končíia v embargovanej krajine teda nemôže podľa platných zákonov Czechoslovak Group, ani slovenské povoľujúce orgány. Na rozhodnutie izraelskej strany vraj slovenské úrady nemajú žiadny vplyv. Ministerstvo hospodárstva ani nemá v pláne kvôli tomuto prípadu zmeniť legislatívu.

"V súčasnej dobe firmy CSG žiadnu pozemnú techniku do Izraela nedodávajú," uvádza pre Biztweet hovorca Czechoslovak Group Andrej Čírtek.

OSN vydala k situácii v Náhornom Karabachu Rezolúciu BR OSN 822, odsúhlasenú jednomyseľne 30. apríla 1993. Okrem iného v nej požiadala Medzinárodné spoločenstvo, aby sa štáty zdržali poskytovania zbraní a munície, ktoré by mohli viesť k zintenzívneniu konfliktu.

Čítajte aj:

Slovenská žatva. Ukrajinský podnikateľ rýchlo získal dotácie

Z Bureša Babišom: Kostelecké uzeniny a zášť bývalých majiteľov

Český dom chcú ovládnuť konšpirátori. Vláda ešte nerozhodovala

Embargo je však podľa niektorých zdrojov kvôli nejednoznačnej rezolúcii neplatné. Toto tvrdenie, ale nie je podložené žiadnym dokumentom. Naopak aktuálny zoznam embargovaných krajín pre dovoz zbraní Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe predpokladá jeho stálu platnosť, pretože nebolo zrušené.

Polemiku o platnosti embarga rozpútavajú samotní členovia spoločenstva, ktorí embargo proklamujú ako platné. Napríklad v reporte k vzťahu Európskej únie a Azerbajdžanu z konca roka 2017, Európska komisia okrem iného uvádza, že "V oblasti nešírenia zbraní, odzbrojenia a kontroly vývozu zbraní je Azerbajdžan stále nezmluvnou stranou Zmluvy o zákaze mín, Dohovoru o konvenčných zbraniach alebo Zmluve o obchode so zbraňami. "

Niektorí členovia preto na kritiku zbrojenia azerbajdžanskej armády nehľadia. Napríklad Španielsko vyviezlo do Azerbajdžanu podľa reportu obrany z roku 2015 zbrojný materiál za viac ako 71 miliónov eur.

Otázky okolo embarga

Nejasné je aj postavenie Severoatlantickej aliancie. História vzťahov medzi Azerbajdžanom a NATO sa datuje od marca 1992, kedy Azerbajdžan spolu s niektorými krajinami strednej a východnej Európy vstúpil do novo vznikajúceho konzultačného fóra - Severoatlantickej rady pre spoluprácu, ktorá bola neskôr premenená na euroatlantickú partnerskú radu v roku 1997.

Základným kameňom podstatného partnerstva medzi Azerbajdžanom a NATO bolo ustanovenie z 4. mája 1994, kedy Baku podpísalo rámcový dokument Partnerstva pre mier. V súčasnom hodnotení vzťahov si vláda Azerbajdžanu pochvaľuje rozvoj spolupráce s alianciou, spoločné operácie, ale aj zbrojnú spoluprácu.

Napríklad samotné Spojené štáty americké v roku 2012 potvrdili dodávky vojenských technológií do Azerbajdžanu a dokonca aj opačný nákup niektorých zbrojných vzorov. Pre Američanov je krajina dôležitým partnerom pre podporu operácií v Afganistane.

Jediným spoločenstvom, ktoré deklaruje platnosť zbrojného embarga je tak Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorá krajinu uvádza na zozname embargo štátov. Napriek tomu Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru konštatuje, že v roku 2017 Azerbajdžan nakúpil zbrane v hodnote 279 miliónov amerických dolárov.

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope