Veľké problémy pre malého Fica

Voľba nebezpečných populistov opitých mocou má svoje dôsledky. Smer ukazuje, že sa ocitol v štádiu ako HZDS tesne pred pádom.

Aj Vladimír Mečiar pôsobil v roku 1998 ako urazené dieťa, ktorému chce niekto vziať hračku. Aj Mečiar vymýšľal konšpirácie, za všetkým videl spolčenie kaviarenskej inteligencie a západných dolárov, aj Mečiar bojoval s prezidentom a médiami a aj on bol ochotný blokovať a napadať ústavu, ktorá mu nevyhovovala.

Podobne pôsobí aj Robert Fico, ktorý stále podráždený tým, že bol donútený k vzdaniu sa premiérskej stoličky ukazuje ramená a zúfalo hľadá uplatnenie, ktoré by mu prinieslo podľa neho zaslúženú mieru vážnosti, úcty a hlavne moci.

Už samotná kandidatúra Roberta Fica bola problémom. O tom, že sa chce dostať na Ústavný súd sa hovorilo pred mnohými mesiacmi. Samozrejme, dementoval to s dovetkom, že si to dokážu vymyslieť len lživí novinári.

S kandidatúrou však naozaj prišiel. A práve pre ňu sa z voľby ústavných sudcov stala dráma. Absentujúca nestrannosť, pochybné morálne hodnoty a nedostatočná právna prax spoločne s jeho vystúpením pred parlamentným výborom, kde otvorene hovoril o tom, že chce z Ústavného súdu spraviť politický orgán mali stačiť k tomu, aby bol Fico z hry o najvyšší post slovenskej justície vylúčený.

To by sme však museli byť inde ako na Slovensku. Tu sa za kontroverzných okolností s podporou nosiča tašky Madeja a schizofrenickým hlasovaním niektorých členov výboru až do finálnej voľby dostal.

Klaplo by mo tu celé. Dlho držal dohodu o tajnej voľbe, ktorú sa snažil masívne mediálne zdôvodniť. Keby sa volilo tajne, mohol by výmenou za protislužbu za Fica hlasovať nejeden koaličný partner, ale aj extrémista od Kotlebu, s ktorým už bola na stole dohoda.

Čítajte ďalšie komentáre autora:

Populizmus v praxi. Klamstvá majú farbu krvi

Globálny pakt o migrácii spája populistov. O čo ide?

Sociálny len v názve. Pozitívny Smer už neexistuje

Prichádza rok poučenia?

Slovenský „politický konsenzus“ mu však nevyšiel. V snahe získať silnejšie slovo v koalícii a so strachom z toho, že dostanú na Ústavný súd neoMečiara, vycúvali z tajnej voľby poslanci Most-Híd. Iné potom nezostalo ani národniarom, a tak Ficovi padla dlho jasná dohoda o tajnej voľbe a ďalšom scenári.

To, čo nasledovalo je už pre Roberta Fica typické. Za svoj neúpech obvinil každého koho len mohol. Nielenže stiahol kandidatúru, ale svojim zamestnancom v Smere prikázal, aby sa na znak nesúhlasu sice zúčastnili voľby, ale nikoho nezvolili.

Trápne krížiky a školácke odkazy na volebných lístkoch potom len podčiarkli vzťah poslancov k ústave. Odkaz bol jasný, buď budú ústavní sudcovia a Fico medzi nimi, alebo nebude zvolený nikto a nech je kľudne Ústavný súd nefunkčný.

Jedno z najobľúbenejších mediálnych zaklínadiel Roberta Fica je to, ktorým označuje súčasnú opozíciu za „neschopnú chopiť sa vlády v štáte“. Kde však ostáva štátnictvo a profesionalita predsedu SMER-SD v krokoch, ktoré sá týkajú jeho ega a moci, je však otázkou nielen pre tých, ktorí chcú sociálnych demokratov zachrániť, ale hlavne pre voličov.

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope