Prichádza rok poučenia?

Ľudia sa vraj populizmom rýchlo sklamú. Už by bolo načase.

Novoročné príhovory a komentáre majú byť hodnotiace, povzbudivé a vystihujúce hlavné zmeny, ktorými v predošlom roku spoločnosť prešla.

Na Slovensku sa toho stalo mnoho, o tom, že by sa spoločnosť skutočne zmenila však možno pochybovať.

Aj preto sa motív komentárov zhruba od roku 2014 nemení. Populizmus, rozdelenie spoločnosti a vzájomná nenávisť popretkávaná konšpiráciami.

Žiaľ, patria aj do komentára k roku 2018.

Vražda Jána Kuciaka s Martinou Kušnírovou priniesli do letargie slovenského obyvateľstva nezvyčajný prvok mobilizácie. Po dlhom čase vyšlo do ulíc a udalosti po otrasnej udalosti rozhodili presvedčenie aj ortodoxnejšieho voliča sociálnej demokracie.

Dosiahlo sa dokonca niekoľko zmien. Odstúpil premiér, rozpačito vymenili policajného prezidenta aj ministra vnútra.

Ak je však toto všetkým, čo pamiatka zavraždeného páru dosiahla, je toho naozaj málo. Personálie totiž nemenia systém.

Odmyslime si to, že Robert Fico stále hľadá cestu ako sa vrátiť medzi čelných štátnych predstaviteľov, Róbert Kaliňák má stále svojich spolupracovníkov v polícii , čo platí aj o Tiborovi Gašparovi, ktorého naviac arogantne vracajú do hry.

Personálna obmena je pekné, no nedostačujúce gesto. Minimálny krok vlády nemení systém. To, na čo Ján Kuciak upozorňoval bol systém, v ktorom každý deň žijeme. Ten je o veľkej, ale aj malej korupcii.

Tak ako sa ovplyvňujú veľké tendre, presne tak funguje aj občan v spleti byrokracie bežného života. Ak potrebuje úplne bežnú verejnú službu, musí sa podlizovať verejnej moci prezentovanej úradníkom. Ak sa chce udržať na dobrej pozícii, musí byť nekritický, nekonfliktný a zatvárať oči. Porušovanie pravidiel a ekonomický zločin nám prekáža len potiaľ, pokiaľ z neho nemáme niečo aj my sami.

Čítajte ďalšie komentáre autora:

Nová smerácka TV? Pravda vzbudzuje obavy

Globálny pakt o migrácii spája populistov. O čo ide?

Sociálny len v názve. Pozitívny Smer už neexistuje

To je tou dekou, ktorú sme neodstránili ani potom, čo sa stalo, ani po otrasných skutkoch, ktoré boli výsledkom zatuchnutého vzduchu pod ňou.

Systém prežíva. Vďaka iracionalite a nenávisti zakorenenej v ľuďoch. To, že sa spoločný majetok rozkráda považujeme za normálne, rovnako ako to, že si povolenie na prístavbu rodinného domčeka vybavujeme protislužbami.

Majorite to pripadá prirodzené a jediné, čo jej pri korupcii dokáže prekážať je to, keď ju poškodzuje priamo, prípadne ak slúži k prospechu niekoho koho nemajú radi.

Závisť je v spoločnosti priživovaná politikmi. Tým často vyhovuje, keď občania nehľadia na ich reálny výkon, štátnictvo, či pozitívne reformy.

Omnoho radšej preto hypnotizujú voličov farbou pleti, bozkávaním krížika, či zapaľovaním národoveckých vatier.

Výsledok? Funguje to. Boj prebieha o to, kto je väčší Slovák, nie kto je väčší človek.

Myšlienky na to, čo sa dotýka každodenného života zaháňajú šírenými myšlienkami o niečom cudzom, vonkajšom nepriateľovi a spolčení tých, ktorých nepoznáme.

Je to piaty rok po sebe, kedy dominuje hodnoteniu spoločnosti populizmus, rozdelenie a xenofóbia.

Ostáva veriť, že rok 2019 bude rokom poučenia a prinesie zmenu. Bude to však rok európskych a prezidentských volieb. Skúška racionalizácie spoločnosti tak nebude žiaden test, ale skutočne ostrá maturita stále mladej demokracie.

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope