Populizmus v praxi. Klamstvá majú farbu krvi
Na jednej strane voličské hlasy a tučné peniaze za ne. Na strane druhej nenávisť v spoločnosti, ktorá už vyústila aj k skutkom.
Nielen v regióne Vyšehrádskej štvorky, ale v celej Európe prerážajú klamlivé politiky ako kalné podzemné vody do celospoločenskej nálady. Príčinou sú populistické strany, ktoré využili migračnú krízu a teroristické útoky islamistických extrémistov na to, aby občanov presvedčili, že práve problematika multikulturalizmu je tým najvýznamnejším, čo ohrozuje život aký poznáme.
Nemyslia tým však to, čo si predstavujeme my rojkovia – demokraciu. Pod svetom aký poznáme chápu konzervatívne a puritánske princípy, ktorých úlohou je trestať všetko odlišné a vládnuť pevnou autoritou úzkej skupiny ľudí. Paradoxne práve to zaobaľujú do obálky pod značkou priama demokracia.
Pomýlené chápanie priamej demokracie sa však prejavuje v jedinom spoločenskom a priamom prejave – rastúcej nenávisti a agresivite. Tá už po niekoľkoročnej masáži populistických politikov nekončí v krčme pri pive, ale prechádza aj do otvorených prejavov.
Zrejme najzreteľnejším a najsmutnejším prejavom zvráteného javu bola nedávna smrť gdaňského starostu Pawla Adamowicza, zavraždeného mužom, ktorý sa nechal vyburcovať nenávisťou šírenou v spoločnosti, a tak ako sníval vykonal pred očami vydesených ľudí na námestí nezabudnuteľný čin. Hoci väčšina spoločnosti aspoň gestami, či verbálne odsúdila konanie vraha, špičky vládnej strany Právo a spravodlivosť odmietli uctiť opnentovu pamiatku.
Strieľať novinárov
Veľavravné gesto konzervatívnych a ultranacionalistických autoritatívnych politikov iste pripadá známe českého Hradu. Miloš Zeman, ktorý obohacuje český slovník stále novými a novými hanlivými výrazmi pre liberálnych demokratov a inteligenciu (pod týmto pojmom myslí každého, kto má vyššie ako základné vzdelanie), je preslávený svojimi častými narážkami na to, že by si niektorí českí novinári zaslúžili guľku do hlavy (skutočne to rozpráva opakovane, aj potom, čo sa stalo vo februári 2018 na Slovensku).
Muž, ktorého voličská cieľovka patrí k tým najradikálnejším a najnasrdenejším, často rozpráva o tom, kto by si aký fyzický, či likvidačný atak zaslúžil.
Pomáha mu aj známy politický biznismen a spojenec Tomio Okamura, ktorý si z politiky spravil eseróčku. Jeho hnutie SPD vypodilu k činu zanieteného fanatického penzistu Jaromíra Baldu, ktorý zoťal stromy na vlakové trate s vierou, že tým dosiahne krvavú tragédiu, ktorú bude smieť zviesť na islamistických teroristov.
Prahu bombardovať, migrantov otráviť
SPD sice pár dní po jeho odsúdení na štyri roky označila svojho fanúšika za psychicky nemocného úbožiaka, ešte behom súdu však vyjadrovala rozhorčenie nad tým, že štát trestá aktivistu, vraj od pohľadu nie teroristu, ktorý chcel upozorniť na to najvážnejšie – vpád islámu do Českej republiky.
Na samotnom procese potom zazneli odposluchy telefonátov, v ktorých členovia SPD radili podľa nich politickému väzňovi Baldovi, že by mal vybombardovať Prahu, lebo tam žijú feťáci a kaviarnici, alebo kde penzistu povzbudzovali, aby „islamské krysy a špinu“ v detenčných táboroch ponúkal otrávenou vodou.
K Poľsku a Česku sa samozrejme pridáva aj Orbánovo Maďarsko. Tam hlavne v podaní extrémistického Jobbiku došlo neraz k priamym prejavom voči Rómom, bezdomovcom, ale napríklad aj cudzincom vrátane Slovákov.
Čítajte ďalšie komentáre autora:
Globálny pakt o migrácii spája populistov. O čo ide?
Sociálny len v názve. Pozitívny Smer už neexistuje
Vyšehrád žiaľ neostáva jediným európskym regiónom, kde sa populistická poilitika prejavuje aj v praxi. V posledných piatich rokoch je žiaľ známych niekoľko desiatok atakov autom, či podpaľačstvom, ručnými a strelnými zbraňami voči ľuďom čiernej pleti a migrantom v Nemecku, Francúzsku aj Veľkej Británii.
Platí, že zatiaľ čo každý z útokov islamistických teroristov dostáva v médiách headline, či mimoriadne spravodajstvo, nájazdy členov talianskej poitickej Strany Liga Severu autom do nič netušiacich talianskych občanov čiernej pleti, podobné skutky v Británii, či nemecké pochody a lá Krištáľová noc voči tureckým a arabským spoluobčanom v Nemecku, ostávajú niekde medzi zaujímavosťami zo sveta.
Slovenské je viac ako ľudské
Súčasná situácia praje aj extrémnemu prejavu na Slovensku. Bohužiaľ väčšina politického spektra hovorí o migračnej kríze v spojitosti s konšpiračnými podozreniami židovských Američanov, aj tu sa skloňujú slová ako dobroser a slniečkar a nielen vládni politici vystupujú k menšinám a záujmu verejnosti o nich s výrazným dešpektom podtrhnutým skrytým závanom arizácie.
Nechýba odsudzovanie a konšpirácie okolo neziskového sektora, označovanie humanity za hlúposť a inakosti za chorobu.
Nielen Kotleba, Smer a SNS hovoria o cigánskej otázke a mnoho politikov sympatizuje s predstavami obmedzovania slobody menšín, či zahraničného kapitálu. Nepripomína vám to niečo z našej histórie?
Neúcta k ľudskej dôstojnosti sa prejavuje nielen rasistickými atakmi úradov a policajtov, ako tomu bolo v Moldave nad Bodvou, či v prípade Hedvigy Malinovej. Je prítomná každý deň, v skutkoch a rečiach o náboženstve, národovectve a o tom, čo si Slovák predstavuje ako normálne. Slovenské je viac ako ľudské a ak sa politici jednoduchej vidine preferenčných ziskov populizmom nepostavia, bude hroziť tragédia aj pod Tatrami. Je to len otázkou času.
Tomáš Lemešani
Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope