Americký sen po československy, diel druhý. Zrodenie Agrofertu, všetko je čisté, zabudnite

Andrej Babiš pri popisovaní svojich podnikateľských začiatkov preskakuje značnú časť podnikateľskej kariéry. Rád sa chváli tým, že začínal s kolegami v malej kancelárii na Václavskom námestí v Prahe a na účte mali sto tisíc korún. Na minulosť v Petrimexe "zabúda".

Hoci si v rámci politickej kampane môže potenciálny volič prečítať príbeh opísaný ako americký sen o tom, že prvé milióny zarobil potom, čo dostal od Petrimexu v roku 1995 kopačky, pravda je niekde inde.

Ako opisuje kniha Z Burese Babišem, peňazí mal už predtým viac než dosť a Agrofert nebol dieťaťom náhody, ale cielenou transformáciou podnikateľskej činnosti, ktorú Babiš rozbehol potajomky a na seba. 

 

Pripomeňme, že Andrej Babiš označuje za začiatok svojej podnikateľskej kariéry a vznik Agrofertu úver vo výške 4 milióny dolárov od americkej banky Citibank v roku 1994. Do tej doby bol podľa vlastného tvrdenia rádovým vrcholným manažérom Petrimexu bez výraznejšieho majetku.

Toto tvrdenie rozporuje prebytok jeho podnikateľských aktivít, ktoré vyvíja už od roku 1990. V tomto roku vznikla napríklad slovenská akciová spoločnosť Contix. Predsedom predstavenstva sa stal zamestnanec Petrimexu Alexej Beljajev, v minulosti i dnes významný podnikateľ blízky slovenským vládnym špičkám.

Ako ukazuje spätný pohľad na okolnosti vzniku impéria Andreja Babiša, už tento jav predznamenal cielené vytvorenie siete firiem, ktorá postupne preberala činnosť štátneho podniku Petrimex. Contix totiž ovládol Babiš sa spoločníkmi.

V marci 1991 potom pod rukami manažérov Petrimexu vzniká ďalšia spoločnosť Sima, ktorú v roku 1993 začal riadiť Ľubomír Šidala, Babišov kolega z Maroka. Ako uviedol týždenník Euro, neskôr do firmy Sima majetkovo pristúpili tiež Ivan Propper a Erik Rakický, syn vtedajšieho šéfa Petrimexu Antona Rakického, ktorý zohral podstatnú úlohu v začiatkoch Agrofertu.

Z Bureše Babišem viete objednať v eshope, alebo jednoduchým mailom na adrese marketing@biztweet.eu

V roku 1991 sa v obchodnom registri objavila spoločnosť Conamis s riaditeľom Petrom Lövingerem. Zástupcom riaditeľa bol Peter Dubrovay. Obaja zohrali významné úlohy pri ďalšej fáze expanzie Agrofertu.

Dodnes fungujú firmy Conamis Trading Transport a Conamis Transport. Tá istá skupina ľudí založila v minulosti tiež IPF Conamis Investment, ktorá vznikla v januári 1992. Spoločnosť podľa týždenníka Euro skúpila len pár stoviek kupónových knižiek a v roku 1997 vstúpila do likvidácie.

Predsedom dozornej rady bol priamo Andrej Babiš, čím ešte viac preukázal prepojenie s Ľubomírom Šidalom, Ivanom Propperom, Erikom Rakickým, Petrom Lövingerem a Petrom Dubrovayom, i ďalšími manažérmi, ktorí pozostatky predchodcov Agrofertu riadili a vlastnia v niektorých prípadoch dodnes.

Zrodenie Agrofertu

Na klony Agrofertu, ktoré využívali možnosti štátneho Petrimexu a postupne ukusovali časti jeho obchodu, Andrej Babiš v oficiálnych životopisoch zabúda.

Nepripomína ani to, že už v roku 1991 vznikla spoločnosť Savena, založená spoločníkmi Vojtechom Agnerom a Vierou Jurkovičovou. Obe postavy sú dlhoročnými spolupracovníkmi Babiša. Vojtech Agner je napríklad kľúčovým právnikom podnikateľa a politika.

V majetkovej štruktúre firmy Savena sa navyše ako spoločník objavuje ďalšia kľúčová zložka byznysplánu ovládnutiy chemického priemyslu - švajčiarska spoločnosť Fertagra.

V prvej polovici roku 1994 Agrofert ovládol majoritu poľnohospodárskeho družstva Agroprofit, v rovnakej dobe ovládol aj spoločnosť Agroter. Samotný Babiš tvrdí, že Agrofert začal budovať v polovici deväťdesiatych rokov.

Za dôvod založenia vlastného impéria označuje útek pred útlakom režimu Vladimíra Mečiara. Pravdou je, že Agrofert vznikol tri týždne po rozpade Československa. A kapitálové možnosti výrazne presahovali Babišovo tvrdenie z životopisov.

Petrimex do Agrofertu investoval stovky miliónov korún a prenechal mu väčšinu svojich klientov. Namiesto spoločného rozvoja a fúzie sa však stal obeťou Agrofertu, ktorý z neho vytiahol investičný majetok a zákazníkov.

Z Agrofertu bol Petrimex proti svojej vôli, vytlačený, pričom dodnes nie sú známe niektoré kľúčové okolnosti. Po tvrdej bitke skončil štátny podnik bez zákazníkov, manažérov a na pokraji záujmu.

Dodnes Babiš nekomentuje ako Agrofert ovládol a pred záhadným dianím okolo vzniku zatvára oči svoje aj verejnosti.

Vypečené valné zhromaždenie

Zrejme najzávažnejšie pochybnosti okolo impéria Andreja Babiša pochádzajú z čias, kedy už základné kamene Agrofertu pevne stáli. Všetko podstatné sa odohralo v apríli a máji 1995.

Krajský obchodný súd v Prahe zapísal zvýšenie základného imania spoločnosti Agrofert z milióna korún na 4 milióny korún.

Podkladom pre tento zápis v obchodnom registri sa stala zápisnica mimoriadneho valného zhromaždenia akciovej spoločnosti Agrofert, ktorá sa údajne odohrala 13. 2. 1995 v sídle štátnej akciovej spoločnosti Petrimex.

Vedenie Agrofertu rozhodlo okrem výrazného navýšenia základného imania aj o vydaní 300 akcií v hodnote 10 tisíc korún za jednu. Vydané akcie teda zodpovedali podielu podniku, o ktorý bolo základné imanie navýšené.

Podľa tohto zápisu mali zástupcovia Petrimexu vyhlásiť, že štátny podnik nevyužije svoje predkupné právo na upísanie nových akcií. Z pozície materskej firmy totiž bývalý štátny podnik zahraničného obchodu disponoval prednostným právom na nákup akcií Agrofertu.

Spoločnosť práva nevyužila, naopak vyjadrila súhlas s ponukou vydaných akcií iným záujemcom. Predstavenstvo malo na základe rozhodnutia valného zhromaždenia do dvoch dní doručiť ponuku na upísanie akcií vhodným obchodným partnerom.

Tými boli spoločnosť O.F.I. - Ost Finanz und Investment A.G. a Spolana Neratovice. Akcie mali upísať v objeme 2,6 a 0,4 milióna korun.

Okolo rozhodnutia Petrimexu sa prirodzene vzniesli rôzne polemiky. Nie je možné vysvetliť, prečo do aktivít Agrofertu štátny podnik najskôr investoval stovky miliónov korún a potom sa bez odplaty, alebo akéhokoľvek iného zjednania výhody vzdal práva upísať jeho akcie.

Zatiaľ čo podiel Petrimexu tak klesol na štvrtinu Agrofertu, záhadná švajčiarska spoločnosť O.F.I. razom držala 65 percent akcií podniku.

Dobre utajení spolužiaci

Andrej Babiš dodnes tvrdí, že za spoločnosťou O.F.I. Ost Finanz und Investment A.G. stáli jeho spolužiaci z lýcea v Ženeve.

Do Švajčiarska vycestoval Andrej Babiš ako stredoškolák v septembri 1969. Najprv navštevoval štátne všeobecné gymnázium. Po zdravotných problémoch, kedy ochorel trombocytopéniou a rok sa liečil v nemocničných priestoroch, nastúpil na College Rosseu, čo je práve ono lýceum, kde sa mal Babiš s budúcim investorom Agrofertu zoznámiť.

Problémom z hľadiska dôveryhodnosti tohto tvrdenia je však fakt, že na lýceu študoval len pár mesiacov. Aby si teda so spolužiakmi z lýcea veril po krátkej známosti natoľko, aby mu o viac ako 20 rokov neskôr zverili milióny korún na rozbeh firmy, vyžaduje veľmi silnú snahu uveriť Babišovej verzii.

Dôveryhodnosť tvrdenia navyše rozporuje samotný fakt, že Babiš nikdy nemenoval konkrétne osoby, ktoré mali onými dobrými známymi zo študentských čias byť. Samotná spoločnosť nepôsobí nijako presvedčivo. Okrem vstupu do Agrofertu nie je známa žiadnou inou investíciou, či biznisovou aktivitou.

Čítajte aj:

Americký sen po československy. Ako sa zrodil oligarcha Babiš

Biztweet pri zrode novej publikácie o Babišovi

Babiša dohnalo Čapí hnízdo. Polícia žiada zbavenie imunity

Lemešani: Prečo som napísal knihu o Babišovi

V Česku za ňu ako jediný viditeľný predstaviteľ vystupoval Libor Široký. Konkrétne koncom roka 1996 sa meno Libora Širokého objavilo na valnom zhromaždení Agrofertu v úlohe zástupcu švajčiarskeho investora a väčšinového majiteľa.

Samotný Široký, ktorý roky pôsobil v komunistickej kontrarozviedke, o majiteľoch O.F.I. nič verejne neprezradil. Postupom času zostal v štruktúrach holdingu Agrofert, kde dnes vedie dozornú radu skupiny.

Prípad skončil, zabudnite ...

Nejde o jedinú kontroverziu, ktorú záhadné valné zhromaždenie Agrofertu vzbudilo. 8. 5. 1995 napadlo valné zhromaždenie nové vedenie spoločnosti Petrimex na Krajskom súde v Prahe.

Už samotný fakt žaloby vzbudil otázniky, či zástupcovia Petrimexu skutočne rokovali na údajné valnom zhromaždení Agrofertu v roku 1995 v záujme štátneho podniku. Len ťažko totiž možno vysvetliť postup Petrimexu, ktorý sa vzdal úplne závažných nárokov v Agroferte, aby vzápätí napadal vlastné rozhodnutia.

V žalobe na súde argumentuje Petrimex napríklad tým, že z rokovania nie je notárska zápisnica. Ďalšia výrazná pochybnosť o tom, či bolo valné zhromaždenie skutočné, vyvolala osoba Eleny Trenčianskej.

V údajnom čase konania valného zhromaždenia bola podpredsedníčkou predstavenstva Petrimexu a členkou dozornej rady Agrofertu. Nebolo tajomstvom, že v čase údajneho valného zhromaždenia bola Trenčianska na služobnej ceste vo Veľkej Británii. Nevysvetliteľná chyba, alebo zámerné zavádzanie, bolo súčasťou žaloby zo strany Petrimexu.
Ten sa však po rokoch súdu s Andrejom Babišom mimosúdne dohovoril a žalobu stiahol.

Nevysvetliteľné udalosti ohľadom transformácie Agrofertu však nikdy nevysvetlila ani jedna zo strán ...

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope