Brexit stratených príležitostí. A desiatok miliárd eur
Britský odchod z EÚ až nápadne pripomína shakespearovskú tragédiu. Od začiatku vieme ako sa skončí… otázkou ostáva, koľko aktov nás tam dovedie.
Pravda, od referenda ubehlo už takmer osem mesiacov a Britániu dosiaľ nepohltil mor ani bieda, ako prorokovali kuvici. Nenechajme sa ale zmiasť. Žiaden brexit sa zatiaľ nekonal. Skutočnú cenovku tohto počinu ešte len uvidíme. Akurát nemusí byť tak zjavná, ako by sme mohli čakať.
Exit môže byť jedine tvrdý
Brexit znamená brexit. Premiérka Theresa Mayová túto frázu opakovala ako verklík odkedy sa nasťahovala na Downing Street. Pol roka slúžila ako enigmatická náhrada za jasný plán opustenia EÚ. Pôvodné zámery sa tak nejak automaticky točili okolo scenára, v ktorom Británia vystúpi z politických štruktúr EÚ, no súčasne si zachová prístup na spoločný európsky trh. Tým by voliči dostali, čo žiadali – bez toho, aby utrpeli ekonomicky. Aj vlk by sa najedol, aj koza by ostala celá.
No pozornejším čitateľom bolo už počas referendovej kampane zlovestne zrejmé, že „áno“ britského elektorátu môže vyústiť jedine do dvoch scenárov: opustenia referendových sľubov o kontrole migrácie a zavrhnutí bruselských regulácií, alebo do tvrdého brexitu.
Dôvod je prozaický. Uchopiteľne ho ilustrujú zmluvy krajín EFTA (Európskeho združenia voľného obchodu) – Nórska či Švajčiarska – ktoré si vyrokovali prístup na spoločný trh aj ako nečlenovia EÚ. Na oplátku sa však museli zaviazať, že v konkrétnych oblastiach budú prijímať legislatívu podobnú tej únijnej. Akurát na jej tvorbu nemajú žiaden dosah.
Nie, že by si Brusel tak zápalisto potrpel na šírení svojich predpisov o akosti uhoriek a banánov. Vzájomné uznanie a harmonizácia regulácií tovarov a služieb je nevyhnutnou súčasťou každej obchodnej dohody na svete. Krajiny EFTA však museli akceptovať aj čosi o kus zásadnejšie. Neoddeliteľnosť štyroch slobôd, na ktorých je spoločný európsky trh postavený: voľný pohyb tovarov, kapitálu, služieb a… pracujúcich.
Akonáhle Theresa Mayová v polovici januára potvrdila referendový prísľub o kontrole migrácie, verdikt bol jasný. Bude to druhý scenár. Tvrdý brexit.
Náplasť obchodných dohôd
Iste, Británia môže prosperovať aj bez preferenčného prístupu na spoločný európsky trh. Zrejme aj bude. No šance, že vďaka odchodu z EÚ ekonomicky získa, sa až podozrivo blížia zázraku. Aj v prípade, že v zázraky veríte… tie v reálnom svete majú nemilosrdnú cenovku.
Existuje očividná možnosť ako kompenzovať škody tvrdého brexitu. Britská vláda sa nimi aj usilovne oháňa. Nové obchodné dohody. Znie to skvele. Ale má to hneď dva háčiky. Prvý – vyrokovanie nových dohôd trvá roky. Napríklad rokovania medzi EÚ a Južnou Kóreou trvali dva a pol roka. Rokovania s Kanadou sa ťahali sedem rokov. Rokovania s USA sa vlečú od polovice 90. rokov a obchodná dohoda je stále v nedohľadne. Rastúce protekcionistické chúťky naprieč svetom vyhliadkam na ďalšie šírenie voľného obchodu veľmi nepridávajú.
Čítajte aj:
Peniaze za nič. Fíni testujú revolučný sociálny systém
Migranti nemajú šancu. Sociálny systém sme položili sami
Británia nakoniec nepochybne uspeje. Ale podpísanie medzivládnej dohody je len časťou príbehu. Potom príde na rad tá, o ktorej sa už toľko nehovorí. Tá časť, v ktorej firmy budú nútené niesť nové colné a regulačné náklady na obchod s EÚ a začnú proces preorientovania svojich obchodných aktivít na nové trhy.
To všetko znamená skryté náklady, ktoré sa v makrodátach stratia kdesi v projekcii nižšieho potenciálneho rastu HDP. Pre lepšiu ilustráciu dlhodobých škôd: podľa prognózy britského ministerstva financií by britské HDP po 15 rokoch mohlo byť až o 9,5 percenta nižšie v porovnaní so scenárom, v ktorom by krajina v EÚ ostala.
Brexit bude bolieť – ako bolo zjavné už od začiatku. Cenovka bude v desiatkach miliárd eur. Akurát sa nebude pohybovať ani tak v rovine priamych nákladov, ako skôr sumy stratených príležitostí.
Tomáš Púchly
Podporte nás platbou na IBAN CZ8920100000002100602454, alebo kúpou predplatného