Migranti nemajú šancu. Sociálny systém sme položili sami

Európu kvári zákerný fenomén – Schrödingerovi migranti. So štedrými sociálnymi dávkami vo vreckách a odmietaním práce ju ekonomicky zničia. Či nie?

Európu kvári zákerný ekonomicko-fyzikálny fenomén – takzvaní Schrödingerovi migranti. So štedrými sociálnymi dávkami vo vreckách odmietajú pracovať, zatiaľ čo nám kradnú prácu. Svojim počínaním bez debaty ohrozujú samotné korene európskeho sociálneho štátu. Našťastie sme im toto úsilie vopred zhatili. Európsky sociálny štát je totiž mŕtvy. A zabili sme ho my sami.

Zaiste, mnohí Slováci budú namietať, že u nás sa o to dávno postarala omnoho staršia migračná vlna – takzvaných neprispôsobivých občanov. Čísla však naznačujú, že bez práce je na Slovensku možné akurát tak trieť biedu. Pozrime sa na dve dávky, ktoré môžu tvoriť hlavný príjem nepracujúcich Rómov – a vlastne akýchkoľvek dlhodobo nepracujúcich občanov.

Prvou je dávka v hmotnej núdzi, na ktorú vlani putovalo zhruba 250 miliónov eur. Táto suma možno vyzerá horibilne, no v skutočnosti tvorí len 3,5 percenta z vlaňajších celkových sociálnych výdavkov Slovenska. Jednotlivá dávka sa pritom pohybuje v rozmedzí skromných 61 až 216 eur mesačne. Priemerne sa vlani poskytovala vo výške 124 eur. Ak by sa sem aj niekomu oplatilo putovať po takú hojnosť až odkiaľsi z Afriky, veľkú škodu by nám rozhodne nenarobil.

Druhou dávkou sú prídavky na deti. Ak ste verili, že mnohopočetné rodiny – či už rómske alebo akékoľvek iné – vyciciavajú sociálny systém, je na čase podať si ruky s realitou. Dávka poskytovaná na 4 a viac detí totiž tvorí len 3,3 percenta všetkých poskytovaných prídavkov. To je v praxi necelých 40-tisíc eur ročne.

Aj keby celú štvrťmiliardu eur z týchto dvoch dávok zhltli ľudia, ktorým sa skrátka pracovať nechce (čo vonkoncom nie je pravdepodobné), z pohľadu sociálneho systému ide stále len o drobné. A na tom by nič nezmenilo ani tých zopár tisíc migrantov.

"Náš verejný priebežný dôchodkový systém je už dnes v 14 percentnom deficite"

Sociálna poisťovňa vlani minula 6,9 miliardy eur. Z toho až 6,3 miliardy eur šlo na dôchodky. No aj minimálny dôchodok si treba odpracovať. Dlhodobo nepracujúci preto naň nikdy nárok mať nebudú. Áno, niektoré krajiny EÚ majú omnoho štedrejšie sociálne systémy. No pointa je inde.

Napriek tomu, že všetci slovenskí penzisti dekády pracovali a platili odvody, daňovníci im musia na dôchodok prispievať. Do dôchodkového systému sa takto ročne presúva zhruba 900 miliónov eur z daní. To znamená, že náš verejný priebežný dôchodkový systém je už dnes v 14 percentnom deficite.

"Súčasní slovenskí dôchodcovia žijú nad pomery… nech to už pri priemernej výške našich penzií vyznie hocijako"

Tento problém ďalej prehlbuje fakt, že počet dôchodcov bude rásť a počet pracujúcich klesať. Skrátka vymierame. A to isté platí pre drvivú väčšiu Európy. Že na budúcich dôchodcov nebude mať kto pracovať inými slovami znamená, že štát im prisľúbil viac, než im je reálne schopný dať. Z tohto hľadiska si vlastne už súčasní slovenskí dôchodcovia žijú nad pomery… nech to už pri priemernej výške našich penzií vyznie hocijako.

Iste, postarať sa o migrantov čosi stojí. Pozerať sa na nich ako na čistú ekonomikú záťaž by ale bolo fatálnou chybou. Ak v Európe začnú pracovať a platiť dane a odvody, z dlhodobého hľadiska bude ich prínos pre verejné financie a sociálne systémy pozitívny. A ak nezačneme urýchlene šetriť, prípadne sa ľúbiť a hojne množiť, migrantov tu skrátka budeme potrebovať – už len preto, aby zatiahli, čo sme sami dávno prejedli.

 

  

Autor komentára: Tomáš Púchly

Fotozdroj: CC/flickr