Slavia Capital patrí medzi najsilnejšie finančné skupiny regiónu. Jej mozgom je Peter Gabalec. Muž, ktorý pochádza z tých najlepších kruhov vyšvihol skupinu vďaka dobrému zázemiu a známosťami v Dzurindovej vláde.

V profesionálnom životopise Petra Gabalca možno v začiatkoch kariéry vidieť hlavne dva piliere - štúdium obchodnej fakulty v Bratislave a dva roky na to úspešné absolvovanie maklérskych skúšok. Iste v roku 1992, s takýmito míľníkmi za sebou, musel mať mladík svet na dlani. Vedel čo a ako funguje a s biznisovým zameraním v rozpradajúcej sa agrárno robotníckej spoločnosti uspieť jednoducho musel.

Tento predpoklad ešte posilňoval ďalší fakt, ktorým sa Gabalec až tak často nechváli. Aj on, podobne ako Andrej Babiš, Alexej Beljajev, Anton Rakický, Ľubomír Šidala, či Ivan Propper pracoval v štátnom podniku zahraničného obchodu Petrimex. Firma mala ako jediná povolenie na zahraničné obchodovanie s hnojivami, chemikáliami, poľnohospodárskymi plodinami a zariadeniami. Akékoľvek obchodné vzťahy a kontakty, ktoré vtedy socialistickí prominenti získali, mali po páde režimu cenu zlata. Boli totiž jediné a obchod majiteľov kontaktov spočíval v podstate v neobmedzenej kapacite vystavovaných faktúr a dohadovaní ďalšej obchodnej výmeny.

Prvé výraznejšie zárobky však prišli podľa Gabalca z jeho obchodov na burzách s cennými papiermi. Peniaze, ktoré takto údajne zarobil slúžili ako základný kapitál pre založenie finančnej skupiny Slavia Capital. Tú spolu s Petrom Gabalcom zakladal bývalý filmový režisér Martin Kvietik – syn legendárneho herca Štefana Kvietika. Tretím do partie bol ďalší rovesník Peter Ratkovský.

Hoci sa Slavia Capital veľkosťou nedá porovnávať so známejšími konkurentmi ako J&T a Penta, jej model podnikania iste zaujme každého investora. Na rozdiel od známejších konkurentov totiž podnikanie Slavie Capital vyžaduje laicky povedané menšie úsilie, finančníci idú do naoko nezaujímavých projektov a kupujú naoko stratené peniaze.

Pri budovaní vplyvu im však museli pomáhať okolnosti. Hlavne tie okolo vývoja slovenskej ekonomiky a konexií v politike.

Po roku 1998, tri roky po vzniku Slavie Capital, začala firma vyhrávať významné štátne zakázky na poradenstvo pri privatizácii. Hovorí sa, že nešlo o žiadnu náhodu. Finančníci zo skupiny mali totiž odjakživa blízko k bývalému ministrovi hospodárstva Ľudovítovi Černákovi. Práve ten v roku 1998 zasadol do stoličky šéfa rezortu, ktorý rozhodoval okrem iného o privatizácii štátnych firiem.   

Práve Černák mal Slaviu pretláčať pri reprivatizácii Nafty Gbely a koncernu Trans Canada. Kontroverzné boli aj špekulatívne pokusy o ovládnutie Priemyselnej banky.

Médiami kritizovaní finančníci svoje spojenie s Černákom stále bagatelizovali. Po Černákovom konci na ministerskom poste sa však z obchodu so štátom vytratili. 

Prvým a dodnes zrejme najvýraznejším sektorom, do ktorého Slavia Capital peniaze získané z obchodu so štátom investovala bol biznis s pohľadávkami. Skupina sa zameriavala na skupovanie dlho nevymožiteľných pohľadáviek. Tie kupovala od bánk aj nebankoviek za drobné a šikovnými ťahmi dokázala ich vyťaženie oživovať a maximalizovať. Po regióne V4 sa skupina zamerala na skupovanie pohľadávok finančných inštitúcií na Balkáne.

Ďalším silovým poľom Slavie Capital sú energetika a strojárstvo. Firma ovládla Energy Snina, či Chemes Humenné. Skupina odkúpila aj majoritu Czech Aircraft Works a východoslovenskú textilku Nylstar. Skupina ovládla aj známeho zbrojárskeho výrobcu odmínovaču Božena - Way Industries. Všetky zo srojárskych projektov Slavie Capital však časom narazili na neschopnosť riadenia a snahu znižovať náklady. Výsledkom investícií finančníkov tak boli krachy, prepúšťania, či presuny výroby.

Čítajte aj:

Marián Kočner: Spojka medzi elitou a tými, čo si špinia ruky

Peter Lukeš: Člen skupinky v priazni štátu

Martin Kúšik: Zlaté jablko na strome Penty z nej spravilo ťažkú váhu v Česku

--

Takéto kontroverzie sa nevyhli ani známej značke Palma Tumys. Slavia Capital firmu ovládla, aby získala prístup k výrobe biopalív. Tradičnú potravinársku výrobu olejov a margarínov však postupne utlmovala, až ju úplne zrušila a zlomky výroby presunula do Českej republiky. Miesto známych a populárnych olejov zo Slovenska dnes zákazníci nakupujú len tovar značky, ktorý vzniká prebaľovaním zahraničných dovozových olejov.

Slavia Capital sa pokúšala dostať aj do železničného biznisu. Po neúspešných pokusoch privatizovať slovenské ZSSK Cargo, alebo maďarské MÁV Cargo je však jediným úspechom finančníkov v sektore ovládnutie Železničných stavieb Košice z roku 2012.

Fotozdroj: blog, slaviacapital.com