Podnikateľ, finančník, lobista, či kšeftár. Mariána Kočnera nazývajú rôznymi menami. Napriek tomu, že jeho meno figuruje v desiatkach káuz, nikdy mu nič nedokázali. Vďaka jeho známostiam naviac vzbudzuje rešpekt aj v najvyšších spoločenských kruhoch.

Mariána Kočnera pravidelne označujú za osobu, ktorá škodí Slovensku a okráda daňových poplatníkov. Navzdory ostrým slovám politikov a biznisovej konkurencie ho však exekutíva nikdy nedokázala dostať do úzkych. Hoci by podľa slov Daniela Lipšica mal sedieť za mrežami, policajné orgány, alebo prokuratúra legitimitu jeho obchodov nikdy nepodlomili. Maximálnou sankciou pre podnikanie na hrane boli opakované pokuty voči Privatbanke. Tá je podľa médií akousi práčkou peňazí pochádzajúcich z nelegálnej činnosti.

Marián Kočner sa ocitol aj na takzvaných mafiánskych zoznamoch. Dokument, ktorý údajne vypracovala polícia mal skompletizovať zoznam ľudí aktívnych v organizovanom zločine. V roku 2011 ho vyniesla elitná policajtka Jana K., ktorá za to bola trestne stíhaná. Podobný zoznam unikol aj v roku 2005. Pravosť dokumentov je však často spochybňovaná a na verejnosti sa ich pravidelne objavuje niekoľko verzií. Kočnera s mafiánskymi klanmi ako „piťovci“ mali spájať napríklad sledované automobilové vozidlá.

So známymi mafiánmi Kočnera spája okrem súkromného majetku aj niekoľko káuz a obchodných vzťahov. Podnikateľ napríklad hneď niekoľko ľudí z podsvetia zapojil do agresívneho obsadenia televízie Markíza v roku 1998. V rozhovore pre aktualne.sk v roku 2006 priznal, že išlo o firmu Petra Čongrádyho.

Celá kauza okolo televízie Markíza vznikla v čase, keď ju zakladal Pavol Rusko. Podnikateľ a potom aj politik televíziu založil kontroverzne, bez jasných majiteľských štruktúr. Rada pre vysielanie preto odmietala vydať televízii licenciu. Stalo sa tak až po intervencii známych lobistov a vtedajšieho predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča.

Čítajte aj: 

Peter Lukeš: Člen skupinky v priazni štátu

Martin Kúšik: Zlaté jablko na strome Penty z nej spravilo ťažkú váhu v Česku

Branislav Prieložný: Spoluzakladateľ Istrokapitalu spomína na minulosť

--

Sponzorskými darmi, ktoré poskytol z úveru známych lobistov spájaných s podsvetím mal Rusko kúpiť licenciu a začať vysielať tak, aby nepoškodzoval vtedajšiu mečiarovskú vládnu garnitúru.

Problém však nastal po tom, čo Rusko odmietal vyplatit zapojených lobistov a ľudí z podsvetia, ktorí si žiadali časť zo zisku prvej súkromnej televízie na Slovensku.

Jeden z nich svoju pohľadávku predal práve Mariánovi Kočnerovi. A vznikla takzvaná kauza Gamatex.  Kočner ako spoluvlastník firmy Gamatex, prinútil spoločníčku v Markíze  Sylviu Volzovú, aby ako druhá konateľka Markízy notársky uznala dlžobu pohľadávky voči lobistom, ktorí Ruskovi údajne požičali peniaze na vybavenie vysielacej licencie. Šlo o 80 miliónov korún, čo v tých rokoch nepredstavovalo malú sumu.

18. augusta 1998 došlo k tajnej výmene ochranky Markízy. Po čase sa v televízii objavil Marián Kočner s papierom, ktorým zbavoval Ruska kontateľskej funkcie vo firme. Po konflikte a utíšení sporu však po necelom mesiaci - 15. septembra – došlo k násilnému obsadeniu Markízy Kočnerovými ľuďmi. Že v tých časoch Kočner neváhal použiť silu svedčil okrem polovojenskej anonymnej skupiny násilníkov, ktorí vtrhli do budovy televízie aj fakt, že Rusko zo strachu o svoj život zmizol na niekoľko dní a nikto nevedel, kde sa nachádza.

Situáciu vyriešili až niekoľkodňové protesty ľudí a intervencia vrcholových politikov. Ako sa Kočner s Pavlom Ruskom dohodol nie je dodnes známe.

Marián Kočner ako človek na hranici podsvetia a legálneho podnikania figuroval aj v najsmutnejšej z hier Lexovej SIS. Spolu s Michalom Kováčom mladším a Martinom Syčom Milým bol Kočner zapletený v kauze Technopol z roku 1992. Súvisel s tým únos Kováča mladšieho do Rakúska, ktorý pripravil Ivan Lexa na základe pokynov najvyššieho vedenia HZDS. Spletitá kauza, ktorá je dodnes traumou slovenskej justície priniesla aj nájomné vraždy a medzinárodné škandály. Napriek tomu Lexa, ani žiaden z vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí hrali v medzinárodnej blamáži vedľajšie úlohy neboli za ich previnenia odsúdení.

Vo vrcholovej politike sa Marián Kočner objavil aj nedávno, pri krátkej vláde Ivety Radičovej. Nevedno kto, ale zrejme Kočner na základe nezhody s Richardom Sulíkom, vyniesol na verejnosť SMSky a potom aj video, na ktorom predseda SaS krátko pred pádom vlády hovoril s Mariánom Kočnerom o dianí v štátnej elite.

Sulík sa podľa vlastných slov snažil vymeniť premiérku Ivetu Radičovú, jej nástupcom mal byť Ivan Mikloš. S kontroverzným podnikateľom Kočnerom rozoberali aj voľbu generálneho prokurátora, rokovania koalície o kandidátoch či škandalózne fotenie lístkov pri tajnom hlasovaní. Kočner žiadal takisto čo najrýchlejšie informovanie o tom, ako dopadlo hlasovanie o dôvere vlády a to priamo v deň hlasovania. Sulík dodnes kauzu bagatelizuje a hľadá nejasné výhovorky na to, prečo slová z videozáznamu vyslovil.

Ďalším zo známych prehreškov Kočnera je kauza Glance House. Tá vznikla ešte okolo roku 2011. Vtedy sa v médiách prvýkrát objavili informácie o klientoch, ktorí si v Bernolákove zakúpili byty v bytovke Glance House, ale nesmeli sa do nej nasťahovať. To preto, lebo polícia stíhala šéfa spoločnosti Glance House Roberta Číža s manželkou pre podozrenie s podvodu.

Dobroslav Trnka napriek zákazu špeciálnej prokuratúry uvoľnil svojim osobným príkazom prevod bytovky v prospech podnikateľky Jany Šlachtovej blízkej kontroverznému podnikateľovi Mariánovi Kočnerovi.

V lete 2013 polícia rozhodla, že Trnka trestný čin nespáchal. O posúdenie však požiadala aj disciplinárnu komisiu prokuratúry. Tá v novembri 2013 rozhodla o odobraní funkcie prokurátora Dobroslava Trnku. Bývalý šéf úradu sa však na súde odvolal a uspel. Generálna prokuratúra teda musela o odňatie Trnkovej funkcie bojovať zase. Aj piata disciplinárka v rade odvolala Trnku z fukncie, i keď jeho boj o prokurátorskú stoličku nekončí. 

Polícia trestne stíha aj bývalého riaditeľa vtedajšej Správy katastra Senec Igora Sviteka, a to pre skutok kvalifikovaný ako prečin marenia úlohy verejným činiteľom. V druhom prípade ide o stíhanie vo veci Jany Šlachtovej, známej ako Kočnerov človek, pre skutok kvalifikovaný ako zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.

Už niekoľko rokov spestruje zoznam Kočnerových káuz aj podozrenie z prania špinavých peňazí v jeho Privatbanke. Ani niekoľkonásobné pokuty mu nezabránili, aby banka prijímala vysokú hotovosť neznámeho pôvodu. Hovorí sa aj o „praní“ peňazí pre finančnú skupinu Penta. Nikdy však nedošlo k zverejneniu dôkazov k jednotlivým podozreniam.

V najnovšej kauze ide o bytový komplex Five Star Residence v Bratislave, ktorý stavala Kočnerova firma Real Štúdio K.F.A. a firma známeho podnikateľa spojeného s vládnou stranou SMER Ladislava Bašternáka v ňom kúpila sedem bytov za 12 miliónov eur. Následne si Bašternákova firma uplatnila nadmerný odpočet DPH vo výške dva milióny eur.

Ďalšia Kočnerova spoločnosť podľa opozičných poslancov, kúpila 17 bytov za úhrnnú cenu jedno euro, teda jeden byt za šesť centov, pričom cena bytu je aj s garážou 200 tisíc eur. Štát tak prišiel podľa poslancov o 680 tisíc eur ako aj o daň zo zisku,

Kočner v následnom mediálnom výstupe obvinenia odmietol. Bez vysvetlenia však prešiel do protiútoku. Napadol hlavne Daniela Lipšica a Borisa Kollára. Kedysi blízkeho priateľa obvinil z podvodov, malosti, podlosti, stykov s mafiánmi, či z toho, že brutálne zbil jednu zo svojich mnohých žien Petru Krištúfkovú, ktorú si voliči Borisa Kollára šokujúco zvolili do parlamentu.

Kočner jednoducho nie je človek, s ktorým sa radno zahrávať. V minulosti neváhal na akcie najať ukrajinské podsvetie, dnes využíva svoje styky a to, že má na mnohých ľudí z exekutívy a aj súčasného parlamentu dôkazy o ich činnosti, ktoré by im sťali ich politickú alebo biznisovú hlavu.