Tisícky firiem z regiónu sídlia v daňových rajoch. Offshore nájdete aj v Európe

Na optimalizácii daní nie je nič neprirodzeného. Ak však štát firmy s anonymnými štruktúrami dotuje, je to zlé

Počet českých firiem, ktoré majú vlastníka so sídlom v daňovom raji, ku koncu roka 2015 dosiahol 13 419 a medziročne mierne vzrástol. Najviac si českej spoločnosti obľúbili Holandsko, svoje sídlo tam má zhruba 4500 českých firiem. Upozornil hlídacípes.org.

Medzi firmami so sídlami v daňových rajoch je napríklad aj Linet podnikateľa Zbyňka Frolíka. "Potrebujeme pokoj a stabilitu, nie permanentné zmeny zákonov. Chceli by sme, aby sa nám politici do biznisu čo najmenej plietli, aby boli zákony jednoduchšie, aby boli priehľadné a aby neboli tak časté zmeny," vysvetlil Frolík Českému rozhlasu, čo ho k zmene sídla viedlo.

Podľa analytika Michala Řičařa zo spoločnosti Bisnode je Holandsko typickým daňovým rajom. "Najmä preto, že poskytuje stabilnú legislatívnu základňu, tam firmy často zakladajú svoje materské spoločnosti, z nich potom vznikajú v ďalších členských štátoch dcérske spoločnosti. Vďaka zamedzeniu dvojitého zdanenia je to aj perfektná krajina, ktorá poskytuje prakticky minimálnu daňovú záťaž," povedal v rozhovore pre HlídacíPes.org a reláciu Rečou peňazí Českého rozhlasu Plus.

Aj keď vo vnímaní verejnosti sú typickým daňovým rajom exotické krajiny typu Seychely, Belize alebo Panama, u českých firiem to neplatí.

"Daňovým rajom môže byť podľa okolností aj Veľká Británia, Lichtenštajnsko, Holandsko. Práve tým, že majú vyspelejšie prostredie, väčšiu stabilitu, dohody o ochrane investícií. Alebo ponúkajú potrebné úľavy - ako Holandsko - pre start-upy z oblasti informačných technológií," hovorí expert na dane a korporátne daňové poradenstvo Petr Frisch zo spoločnosti ProFactum Consulting.

Za istých okolností môže byť podľa neho daňovým rajom aj Česká republika. "Napríklad z pohľadu občana nemeckej republiky, je Česko daňovým rajom pokiaľ ide o jeho vlastné zdanenia. Môže sa rozhodnúť, či 45 percent v Nemecku, alebo 15 percent v Českej republike. Je veľa nemeckých občanov, ktorí sa sem presídlili. Do Nemecka to nemajú ďaleko a platia tu oveľa menšie dane ako v Nemecku," hovorí Frisch.

To, že Česká republika môže byť pri vhodnej konštslácii pre niektoré firmy aspoň dočasne daňovým rajom, potvrdzuje aj Michal Řičař: "Za daňový raj v podstate môže byť označená ktorákoľvek krajina, ktorá určitým spôsobom zvýhodňuje určitú skupinu. Napríklad za premiéra Paroubka tu bol tlak na veľké investície a lákanie zahraničného kapitálu a v tej chvíli bola Česká republika pre veľkých investorov daňovým rajom."

Celkový počet českých firiem v daňových rajoch - približne 13,5 tisíca - nie je v pomere k celkovému počtu firiem nijako významný, predstavuje zhruba tri percentá. Ich základné imanie v súčte činí 417 miliárd korún.

"Mnoho nových firiem v daňových rajoch nevzniká, skôr sa tam už etablovali a našli si cestu, ako významne optimalizovať dane. Mnohé z nich volia daňové raje nie vždy kvôli nižším daniam, ale tiež kvôli anonymite," upozorňuje Michal Řičař.

Dá sa však predpokladať, že počet firiem, ktoré v zahraničných jurisdikciách hľadajú hlavne anonymitu bude klesať. Je za tým aj medzinárodný tlak a snaha s ohľadom na zisky z korupcie, kriminality alebo pranie špinavých peňazí odkrývať skutočných vlastníkov firiem.

"Obmedzovanie anonymity súvisí aj so zdanením. Ak finančné úrady v domovskej krajine budú vedieť, kto je skutočným vlastníkom, budú si môcť overiť, či je celá štruktúra takpovediac len na papieri, alebo či má opodstatnenie," podotýka daňový expert Petr Frisch.

Snahu dobývať z predtým nedobytných miest informácie o tuzemských firmách potvrdzuje aj česká finančná správa. "V rámci celorepublikovej kontrolnej akcie vykonali vlani finančné úrady u českých firiem desiatky šetrení, zameraných na väzby a transakcie so subjektmi v daňových rajoch," konštatuje hovorkyňa Generálneho finančného riaditeľstva ČR Petra Petlachová.

Výsledkom akcie bolo dodatočné vymáhanie dane z príjmov v sume 50 miliónov korún. Aj keď v pomere k množstvu peňazí, ktoré v daňových rajoch celosvetovo končí, ide o bezvýznamnú čiastku, ukazuje to na jasný trend.

Čítajte aj: 

Vyšehradský kolotoč. Spoločnosť Budamar je podozrivá zo stámiliónových podvodov

Slováci tunelovali Rozvojový program Organizácie Spojených národov

Premiérova krátka pamäť. Podozrenia vyvolalo aj Ficovo podnikanie

--

"V súvislosti s rozširujúcou sa medzinárodnou spoluprácou má aktuálne Česká republika uzatvorené medzinárodné zmluvy aj so štátmi, ktoré sú považované za daňové raje," potvrdzuje Petlachová.

Možnosť overiť si potrebné informácie má tak česká finančná správa vďaka medzinárodným dohodám na Cypre, v Paname, Lichtenštajnsku, Britských Panenských ostrovoch, Bahamách, na ostrovoch Man, Jersey či Normanské ostrovy.

Ďalšou možnosťou získania informácií je mnohostranný Dohovor o vzájomnej pomoci v daňových otázkach, ku ktorej pristúpilo už približne 90 štátov sveta, medzi nimi aj Maurícius a Seychely.

"Kontrolná činnosť finančných úradov v tejto oblasti bude pokračovať aj v tomto roku, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že počet českých spoločností, ktoré majú svoje vlastníkmi v daňových rajoch, neklesá," upozorňuje Petlachová.

Podľa medzinárodnej protikorupčnej organizácie Transparency International (TI) by daňové raje mali zo svetovej ekonomiky v ideálnom prípade úplne zmiznúť. "Hlavný problém je, že je to nástroj, ako odvádzať veľkú časť ziskov a utekať z daňových povinností v krajinách, kde sa tie zisky generujú," hovorí riaditeľ českej TI David Ondráčka s tým, že v daňových rajoch končia z celého sveta sumy zodpovedajúce trilionom korún.

"Podstatné je, aby sa na zániku daňových rajov zhodli lídri hlavných svetových ekonomík. Je potrebné vytvárať tlak, napríklad tým, že keď daná krajina nebude spolupracovať, nebude poskytovať informácie, tak všetky platby či dividendy z tejto krajiny budú automaticky zdaňované," navrhuje Ondráčka. Tlak má podľa neho smerovať aj na samotné firmy: "Ten, kto bude svoje peniaze odvádzať do daňových rajov a vlastne ich nedaniť, musí byť postupne obmedzovaný na možnostiach získavať verejné peniaze, zákazkami počnúc a najrôznejšími ďalšími podporami končiac."

Podľa Petra Frischa je však pravdepodobné, že daňové raje nezmiznú. Už preto, že medzi tými často využívanými sú Spojené štáty aj krajiny Európskej únie - Holandsko či Luxembursko

Problematická je vraj aj námietka, že zdaňovať by sa malo tam, kde zisk vzniká. "Ak máte nadnárodnú spoločnosť s pobočkami po celej Európe, tak kde vzniká ten zisk? Podľa tohto názoru by sa musela táto firma rozdeliť a nemohla by mať materskú spoločnosť v jednej krajine, " hovorí Frisch.

Podnikateľská verejnosť bude podľa neho vždy posudzovať jednotlivé daňové režimy a využívať výhody, ktoré sa jej legálne ponúkajú. "Na optimalizácii daní nie je ekonomicky nič zlé, niečo iné je anonymita a verejné peniaze. Ak verejné peniaze končia niekde u anonymných firiem, je to zlé," hovorí Michal Řičař z Bisnode.