Liečba kmeňovými bunkami: Krutý obchod, alebo nádej pre umierajúcich?
Choroba ALS má nového nepriateľa. Aspoň tak prezentujú výsledky liečby kmeňovými bunkami niektorí lekári. Ide o skutočnú nádej, alebo krutý obchod?
Nevyliečiteľná choroba ALS, ktorá postihla futbalistu Mariána Čišovského, či českého expremiéra Stanislava Grossa má nového nepriateľa. Aspoň tak prezentujú výsledky liečby kmeňovými bunkami niektorí experimentálni lekári. Ide o skutočnú nádej, alebo len obchod s ľudským zúfalstvom?
ALS je skutočným fantómom. O zákernej chorobe pacient roky nevie a nedokážu ju diagnostikovať žiadne bežné vyšetrenia. Keď sa prejaví, je už zvyčajne neskoro. Ako chorobu poraziť lekári nevedia. V posledných rokoch sa však objavili štúdie, podľa ktorých choroba reaguje na aplikáciu kmeňových buniek. Tie sa získavajú z pupočníkovej krvy, odobratej pri detskom pôrode.
„Ak to v skratke zhrnieme, tak predklinické aj klinické štúdie nateraz ukázali, že táto liečba je bezpečná a uskutočniteľná. Pri sledovaní účinnosti podania kmeňových buniek pri ALS pozorovali spomalenie progresie, u niektorých až pozastavenie progresie ochorenia. Kmeňové bunky predstavujú sľubnú liečbu praje pre ich schopnosť imunomodulácie- znížujú prítomné zápalové procesy produkciou protizápalových faktorov a tiež aj pre ich schopnosť diferenciácie - tým môžu nahradiť poškodené tkanivo,“ opisuje pre biztweet výsledky niektorých klinických experimentov manažérka medicínskych aplikácií Cord Blood Center Zuzana Halásová.
Klinické štúdie majú za cieľ potvrdiť účinnosť kmeňových buniek pri liečbe ALS, čo by mohlo slúžiť na zaradenie tejto liečby medzi štandardnú liečbu tohoto ochorenia.
V súčasnosti totiž liečbu choroby kmeňovými bunkami štát ani súkromné zdravotné poisťovne nijako nepodporujú. „Príspevky od štátu na takúto liečbu nie sú, v klinickej štúdii hradí liečbu zadávateľ štúdie, mimo klinickej štúdie hradí liečbu samotný pacient,“ pokračuje Halásová.
Problémom je práve úhrada nákladov spojených s testovacou liečbou. Pozitívom pre pacienta je, že v prípade splnenia podmienok, získa testovaciu liečbu zdarma. Ak sa však na poradovník nedostane, má jednoducho smolu. Musí čakať a každý pacient s ALS vie, že je to prílišný luxus.
„Je to individuálne, závislé od pracoviska na ktorom sa liečba uskutočňuje. Ak je pacient zaradení do klinickej štúdie, za samotnú liečbu neplatí, avšak všetky sprievodné poplatky - cesta, ubytovanie a podobne - si hradí pacient. Ak je liečba kmeňovými bunkami individuálna, mimo štúdie, všetky náklady spojené s liečbou hradí pacient. Liečba kmeňovými bunkami v rámci regeneratívnej medicíny je experimentálna liečba, preto nie je hradená z verejného zdravotníctva,“ konštatuje Halásová.
I keď možno polemizovať o tom, ako štát k liečbe kmeňovými bunkami pristupuje, polemiky vyvoláva i financovanie experimentálnej liečby. Ako uviedli Reportéri ČT, vyššie miesto na poradovníku čakateľov experimentálnej liečby možno v niektorých zariadeniach jednoducho kúpiť. Takýto postup je pritom protizákonný.
--
Čítajte viac:
Sulíkov populizmus: O čom je v skutočnosti európske obmedzenie držby zbraní?
Bratislava na Hlavnú stanicu rezignovala. Počká na zánik zmluvy
Na Fortischem podali exekúciu. Firma sa bráni
Poór sklárne v Poltári neplánuje. O dotácii však mlčí
--
Aj napriek tomu, že takmer všetci takíto „protekční“ pacienti si peniazmi život nezachránili, niektoré zariadenia stále pokračujú vo falošnom živení nádejí. Zúfalí ľudia, ktorí sú na pokraji smrti často berú liečbu kmeňovými bunkami za poslednú nádej. Aj keď gro lekárov pristupuje k ich stavu zodpovedne, nájdu sa aj takí, ktorí v ľudskom zúfalstve vidia kapitál. Bežnou praxou je aj cestovanie za aplikáciou kmeňových buniek do zahraničia. U Slovákov je frekventovanou cieľovou destináciou Ukrajina.
Amyotrofická laterálna skleróza (ALS) je progresívne, smrteľné, neurodegeneratívne ochorenie mozgu, ktorého výsledkom je degenerácia a strata mozgových a miechových motoneurónov, teda buniek centrálnej nervovej sústavy, ktoré ovládajú vôľou ovplyvniteľné svalové pohyby. Kvôli tomu dochádza k postupnej svalovej slabosti až atrofii. Mozog nakoniec nie je schopný ovládať väčšinu svalov a pacient zostáva paralyzovaný, pri zachovaní psychických a mentálnych schopností.
Rýchlosť, akou choroba postupuje, je individuálna. Priemerný čas sa uvádza 2 - 4,3 roka, pričom približne 25 percent pacientov prežije päť, 8-16 percent desať a 5 percent žije dvadsať rokov.
Ochorenie, známe aj ako Lou Gehrigova choroba, získalo pomenovanie po slávnom baseballovom hráčovi New York Yankees, Lou Gehrigovi, ktorému ALS diagnostikovali v roku 1939. Medzi súčasné osobnosti postihnuté ALS patrí aj gitarista Jason Becker alebo Stephen Hawking.