SwissLeaks: Nechcené odhalenie, alebo žolík pre Fica?
Kauza SwissLeaks ukázala, že politika, banky a nelegálne príjmy stále tvoria spojené nádoby
Kauza SwissLeaks, hovoriaca o obchádzaní daňových pravidiel a praní špinavých peňazí ukázala hneď niekoľko vážnych prehliadaných faktov. Nemohúcosť (možno zámernú) daňových úradov, menej než formálny charakter bankových pravidiel a to, že politika, banky a nelegálne príjmy stále tvoria spojené nádoby. Z uniknutého dokumentu SwissLeaks, ktorý pre verejnosť priniesol jeden z pracovníkov švajčiarskej pobočky anglickej banky HSBC vyplývajú informácie, ktoré ukazujú na Slovákov, zakladajúcich vo Švajčiarsku utajované účty.
Ide síce iba o ťažko dokázateľné podozrenia, no pozornosť vlády pritiahli dostatočne. Kľúč k tomu, prečo sa Finančná správa zaujíma o švajčiarske účty zo SwissLeaks väčšmi než o niektoré podozrenia zo Slovenska možno hľadať v obdobiach založenia inkriminovaných kônt a menách ich majiteľov.
Takzvanú kauzu SwissLeaks spustil Hervé Falciani. Tento bývalý pracovník švajčiarskej pobočky britskej banky HSBC ukradol dáta zo servra svojho zamestnávateľa, časť z nich zverejnil v britských médiách a celé ich odovzdal Medzinárodnemu konzorciu investigatívnych žurnalistov.
Dokument hovorí o účtoch vedených na mená diktátorov, embargovaných osôb i politikov a podnikateľov s nimi spriaznených. Toky peňazí zase ukazovali na snahu obchádzať platenie daní. Často sa medzi prevodmi objavili aj také, ktoré javili znáky legalizovania príjmov z trestnej činnosti. „Sme si toho vedomí a prijímame zodpovednosť za nedodržiavanie predpisov a zlyhanie kontroly,“ priznala v tlačovom vyhlásení britská HSBC.
O tom, že Hervé Falcianimu krok zverejnenia informácií vyšiel svedčí nasledujúci vývoj udalostí. Tým že na možnosť vedenia utajovaných a nelegálnych švajčiarskych účtov, o ktoré sa nikto nezaujímal upozornil, vyvolal značné politické turbulencie.
"Dáta boli od roku 2010 na verejnej doméne. Už vtedy som upozornil na problém a vysvetlil ho. Mená, vzťahy, kontrakty, transakcie a ich história. Všetko to bolo dostupné,“ vyhlásil Falciani pre BBC.
Daňový úrad dokonca podľa médií upozornil vládu na problémy v HSBC Privatebanke už v spomínanom roku 2010. Nikto ale nekonal. Vláda Davida Camerona, ktorá nastúpila v máji 2010, podpísala v roku 2012 so Švajčiarskom bankovú dohodu. V nej sa Londýn zaviazal, že sa nebude aktívne usilovať získať informácie týkajúce sa ukradnutých údajov zo švajčiarskych účtov. V rokoch 2011 až 2013 bol navyše v Cameronovom kabinete štátnym tajomníkom pre obchod a investície Stephen Green. Predtým pôsobil ako šéf dozornej rady v HSBC.
Čítajte tiež: Kúpeľnícka realita: Štát posiela penzistov ku Kollárovi, Trstenskému a Machynovi
Okrem britských kontroverzií sa však tentokrát podozrenia dostali aj do iných krajín. Zasiahli prakticky celý svet a zmobilizovali aj finančné správy v našom regióne.
Veľmi aktívne sa do vyšetrovnia zapojila i slovenská strana. V zozname takmer 30 tisíc utajovaných účtov, na ktorých mohli byť vykonávané podozrivé presuny peňazí je aj presne 147 účtov vedených na mená slovenských občanov.
Hoci vedenie účtu vo Švajčiatsku neznamená automaticky aj porušenie zákonov, či daňových pravidiel, slovenské politické špičky vložili do vyšetrovania všetky svoje sily.
O naozaj nezvyčajnej aktivite slovenskej diplomacie svedčí aj fakt, že za poskytnutie bližších informácií o účtoch HSBC Private bank lobboval aj prezident finančnej správy František Imrecze, keď k spolupráci vyzýval šéfa Generálneho riaditeľstva verejných financií Francúzska v prvej polovici februára.
Snahu Slovákov podčiarkli aj žiadosti o poskytnutie údajov, ktoré na spoločnom stretnutí smeroval minister financií Peter Kažimír k svojmu francúzskemu ekvivalentu Michelovi Sapinovi.
I vďaka francúzskej intervencii sa na Slovensko dostal zoznam 25 mien, ktoré v HSBC Private banke vlastnili podozrivé kontá. Finančná správa sa odvtedy prípadom zaoberá prostredníctvom vyšetrovania jej kriminálneho útvaru – takzvanej daňovej kobry.
Ku skúmaniu účtov sa pripojila aj generálna prokuratúra. Spoločne sa snažia preveriť nielen podozrenia z obchádzania daňovej povinnosti, ale aj to, či sa cez účty „neprali špinavé peniaze“.
Podozrenia nie sú nijak prehnané. Hoci samotné vedenie účtu vo švajčiarskej banke neznamená nič nekalé, podľa zistení vyplývajúcich z štúdií SwissLeaks, HSBC Private Bank akceptovalo jemne povedané nezvyklé finančné transkacie.
Švajčiarska pobočka prijímala niekoľkomiliónové hotovostné príjmy bez toho, aby skúmala ich pôvod, alebo preverovala prijímateľov. Starosti si nerobila ani z toho, keď vysoké čiastky prúdili na účty medzinárodne embargovaných osôb. Takéto konanie nasvedčovalo tomu, že ide práve o transakcie, ktoré mali za cieľ legalizovať príjmy z trestnej činnosti.
Záujem daňových úradov zas vyvolali účty s transakciami, o ktorých nevedeli. Keď ich preskúmali, odhalili ďalšie previnenie banky. HSBC klientom ponúkala produkty, ktoré pravdepodobne umožňovali bohatým klientom vyhnúť sa európskym daniam a s niektorými uzatvorila dôverné dohody so zámerom zatajiť účty pred daňovými úradmi v ich domovských krajinách.
Držiteľ účtu v HSBC Private Bank tak mohol finančný vklad previesť do niektorého z daňových rajov, tam ho zdaniť nulovou, alebo minimálnou sadzbou, poslať späť do Švajčiarska a čo je najlepšie, v domovskej krajine o tom nemuseli nič vedieť. Banka informácie tretím stranám neposkytovala, a tak sa príjmy nemuseli v daňových priznaniach klientov objavovať.
147 takýchto účtov patrilo slovenským občanom. Malo ich byť 60 a na kontách mali mať dohromady 48,7 milióna amerických dolárov. Nie všetkých však možno s istotou označiť za Slovákov. V zverejnenom menoslove možno nájsť niekoľko osôb, ktoré nemajú okrem slovenského pasu s krajinou žiadne spojenie.
Po tom, čo sa na verejnosť dostalo prvých 25 slovenských klientov zo SwissLeaks, prišla prvá masívna mediálna vlna záujmu o predtým zahraničnú kauzu.
Slovenské médiá zaujali najviac bulvárne známe osobnosti. Medzi nimi vyčnievajú hlavne modelka Ivana Vančová, tenistka Daniela Hantuchová, či bývalý futbalista a hráčsky agent Juraj Vengloš. Hoci sa niekomu môže zdať, že ide iba o tému pre magazíny, vysoké slovenské zdanenie príjmov za modelingové honoráre, športové víťazstvá a sprostredkovanie futbalových prestupov by pre spomínané osoby mohlo byť dostatočným motívom obísť prísny daňový systém.
„Nevyhnutne dôjde aj k vypočutiu tých osôb, ktorých mená už boli zverejnené, aby sa vyjadrili k údajom,“ povedal v rozhovore pre HN policajný prezident Tibor Gašpar.
Na rozdiel od médií sa však úrady zamerajú sk ôr na osoby, známe z iných než bulvárnych kruhov. Neobyklý záujem policajtov, prokuratúry, daňovákov a vlády vyvolali mená, známe z podnikateľského a politického prostredia.
Ak si niekto kladie otázku, prečo je polícia za vlády Roberta Fica tak aktívna v prípade prešetrovania švajčiarskych účtov a tak laxná v prípade vyšetrovania domácich káuz ako napríklad podozrení v spise Gorila, mal by sa zamerať práve na obdobia, z ktorých kauzy pochádzajú.
Zatiaľ čo spis Gorila vypovedá aj o podozreniach o kupovaní hlasov a nekalom sponzoringu vládnej strany SMER – SD, SwissLeaks upriamuje pozornosť len na údajných spolupracovníkov pravice.
Vyšetrovanie SwissLeaks sa týka hlavne účtov z rokov 2005 a 2006, teda z obdobia, kedy na Slovensku vládla pravica.
Robert Fico, Peter Kažimír, Tibor Gašpar, Robert Čižnár i František Imrecze a ich podriadení si to iste uvedomujú. V rokoch 2005 a 2006 mali anonymné účty vo Švajčiarsku aj Ján Sabol, ktorý bol za prvej Dzurindovej vlády štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva, či Mikuláš Trstenský, ktorý viedol do roku 1996 štátnu Slovenskú poisťovňu.
Štátne funkcie spomínaných mužov sú pritom významným spojovadlom medzi nimi a podozreniami, ktoré ich v súvislosti s účtami v HSBC sprevádzajú.
Ján Sabol sa do podnikania pustil hneď po páde bývalého režimu. V tom čase mladý podnikavec založil spolu so známymi Radovanom Horeckým, Mikulášom Trstenským a Jánom Ondrušom spoločnosť AZ Consult.
Právna spoločnosť sa zaoberala hlavne poradenstvom pri privatizácii a obchodným sprostredkovaním firemných akvizícií. Práve tu vznikli začiatky impéria Jána Sabola, ktorého hodnota sa dnes pohybuje podľa magazínu Forbes vo výške 86 – 109 miliónov eur. Firma AZ Consult (neskôr G Lehnert) zarábala nielen na privatizačných províziách, ale aj ziskoch podielov samotných firiem.
SwissLeaks spomína aj meno Igora Grošafta. Jeho meno sa skloňuje aj v neslávne známom spise SIS Gorila. Je známy hlavne ako majiteľ tlačovej agentúry SITA a muž, ktorý zastrešoval vstup finančnej skupiny Penta Investments do vydavateľstva Petit Press, publikujúceho denník SME.
Len pripomeňme, že po vstupe finančnej skupiny denník na protest opustili desiatky pracovníkov. Vraj sa báli, že nový spolumajiteľ bude ovplyvňovať obsah titulov vydavateľstva.
Podozrenia spojené s účtom Igora Grošafta, v Gorile označovaného za vyjednávača Penty však smerujú viac k rokom, kedy zastával štátne funkcie. Z pozície člena prezídia Fondu národného majetku, ktorá mu patrila až do roku 2006, vedel ovplyvňovať rozhodnutia o predaji Slovenských elektrární, či bratislavského letiska. Tajné švajčiarske konto z dokumentu SwissLeaks pritom pochádza z rovnakého obdobia.
Grošaft v reakcii rôznym médiám poprel, že by akýkoľvek účet v HSBC vlastnil. Médiám dokonca pohrozil žalobou. Podobnú stratégiu zvolila aj finančná skupina Penta, ktorej sa nepáči, že ju novinári skloňujú v spojitosti s viacerými z účtov, ktorých zoznam prešetruje polícia aj daňováci.
O tom, či sa podozrivým prominentom podarí vec zamiesť pod koberec rozhodnú najbližšie týždne až mesiace. Polícia a Finančná správa vypočutie ľudí zo zoznamu SwissLeaks iba chystá.
Tentokrát by však mohlo trvať kratšie a dotiahnuť sa aj dokonca. Tým pravým dopingom je totiž záujem vlády. Vzhľadom k blížiacim sa voľbám by boli dôkazy v kauzách poslednej Dzurindovej vlády iste vítaným esom v rukáve ľavicového spektra politickej scény.
Čítajte viac:
Kúpeľnícka realita: Štát posiela penzistov ku Kollárovi, Trstenskému a Machynovi
Splní Glváč sľub? Projekt Mokys mešká už desať rokov
Košičania tento rok doplatia desať miliónov pre schránku J&T
Združenie hodnotiace autobazáre spolupracuje s AAA Auto. Financovanie odmieta
Ján Sabol: Muž, ktorého Schusterov projekt posadil na liehovarnícky trón