Aktivisti tvrdia, že skládka v Považskom Chlmci porušuje zákon. Brusel trvá na pokute.

Štátu stále hrozí pokuta za skládku pri Žiline. Občania tvrdia, že prevádzkovateľ porušuje zákon naďalej.

Po tom, čo Európska komisia „odmenila“ odpadovú skládku v Považskom Chlmci pri Žiline návrhom na miliónovú pokutu pre štát sa ku kritike odpadového hospodárstva v Žiline pridávajú aj občiansky aktivisti. Tí ešte minulý rok varovali európske inštitúcie, že sa prevádzkovateľ skládky porušuje nariadenia, ku ktorým sa v minulosti zaviazal. Rozhodnutia z Bruselu im dávajú za pravdu. Predstavitelia Žiliny hovoria, že skládka nie je ich starosťou. Napriek tomu hľadajú novú firmu.

„ Spoločnosť T+T ukladá odpad na starú časť skládky, ktorá bola na základe rozhodnutia Obvodného úradu Životného prostredia Žilina z roku 1992 uzavretá a zrekultivovaná,“ hovorí Anna Smikoňová, predsedkyňa Občianskeho združenia Budúcnosť Považského Chlmca. Ako občianski aktivisti tvrdia, okrem porušovania nariadenia zastaviť uskladňovanie odpadu v časti skládky, kde sa odpad hromadiť nesmie, konanie prevádzkovateľa smetiska v Považskom Chlmci – firmy T+T porušuje aj ďalšie pravidlá.

Argumentom nespokojných občanov je aj vzniknutá nepriznaná pohľadávka. Podľa nich si firma T+T pripojila k skládke odpadov aj parcely, ktoré jej nepatria. „Žiadame, aby spoločnosť T+T a.s. zaplatila vlastníkom pozemky, na ktoré uložila odpad,“ hovorí Smikoňová.

Prapôvod problémov s hlavnou skládkou odpadu pre Žilinský kraj, siaha až do roku 1989. Vtedy bola skládka rozšírená o novú časť. Na základe ďalšieho rozhodnutia sa začalo s prevádzkovaním novej časti skládky v roku 1993 podľa vtedy platných právnych predpisov. Obvodný úrad životného prostredia v Žiline vo svojom rozhodnutí z roku1992 konštatoval, že „stará časť skládky je vybudovaná bez umelého tesniaceho systému a priesaková voda zo skládky spôsobuje kontamináciu podzemných a následne povrchových vôd, čo bolo preukázané analýzami vôd. Na zabránenie ďalšej kontaminácie podzemných vôd je potrebné vykonať uzavretie a rekultiváciu skládky“.

Podľa toho sa stará časť skládky mala uzavrieť do konca mája 1994. Slovenské inštitúcie následné roky odsúvali termín zakonzervovania problémovej časti skládky. Keď však začala tlačiť Európska komisia k potrebným opatreniam, v roku 1999 došlo. Chyba sa stala v projektovej dokumentácii zmien. Namiesto riadnej prípravy argumentov pre Brusel sa pred zlou situáciou zatvárali oči. Proces sa preto vyvinul do štádia, keď na jeseň 2013 Európska únia požiadala súdny dvor v Luxemburgu o určenie výšky pokuty pre Slovensko. „Slovenská republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Rady o skládkach odpadov,“ konštatuje rozsudok z Luxemburgu.

Jeden problém si tak štát vyrobil ignorovaním problému. Nedošlo ku klasickému slovenskému premlčaniu, ako bol na to z minulých období zvyknutý, ale Európsku úniu vydráždil k sankciám. Teraz musí hasiť požiar rozsudku, voči ktorému sa podľa právnikov nemožno odvolať.

Aby toho bolo málo, občianski aktivisti varujú Brusel, že časť skládky, ktorá uzavretá mala byť funguje ďalej. „Na nevyhovujúcej skládke odpadov ukončil prevádzkovateľ jej prevádzkovanie k 15.7.2009 čo bolo v súlade s čl.14 smernice o odpadoch,“ obhajuje firmu T+T, ktorá skládku v Považskom Chlmci prevádzkuje predseda predstavenstva Miloslav Sokolovský. Na obvinenia občianskych aktivistov nereagoval ale podľa jeho staršieho vyjadrenia skládka spĺňa všetky právne predpisy a disponuje aj povolením Slovenskej inšpekcie životného prostredia.

Slovenská inšpekcia životného prostredia hovorila o tom, že ide o starší prípad, rovnako spochybňovala rozhodnutie európskeho súdneho dvoru o udelení pokuty. Mesto Žilina rozporuplnú skládku nehodnotí, no avizuje, že bude hľadať nového operátora pre mestský odpad.