Impérium Lexovcov: Špinavý biznis a tajné peniaze
Rodina Lexovcov vyťažila z obdobia mečiarizmu maximum. Ich zločiny neboli potrestané a tešia sa slušnému bohatstvu.
Kauzy, podvody, odpočúvania, či vyhrážky. To sú základy, na ktorých stojí podnikateľské impérium rodiny Lexovcov. V 90tych rokoch sa slovenským dianím prehnali ako uragán. Po miléniu sú takmer neviditeľní a užívajú si nahonobený majetok.
Klan Lexovcov založil Vladimír Lexa starší. Bol členom poslednej prednovembrovej a prvej ponovembrovej vlády. V prvej demokratickej vláde zastával funkciu poradcu ministra financií. Práve vtedy mali začať jeho výhodné nákupy štátneho majetku.
Začal prevzatím Mlynov a cestovinární Piešťany. Štát predal lukratívnu firmu Lexovi za približne tretinu jej skutočnej hodnoty. Pri ďalšom výhodnom biznise už priložil ruku k rodinnému šťastiu aj syn Vladimíra staršieho Ivan Lexa.
Ten bol od roku 1991 šéfom tajnej služby SIS. Tešil sa tak výnimočným kontaktom a prakticky neobmedzeným možnostiam vytvárania tlaku. Práve psychický nátlak mal viesť k rozhodnutiu majiteľov firmy Gemerský mlyn. Lexovci mali vyhrážkami donútiť bývalých majiteľov potravinárskej firmy k odstúpeniu mlynu mocnej rodine.
Gemerský mlyn po prevzatí Lexovcami nakupoval od Fondu národného majetku obilie v približne o tretinu nižšej cene než jeho konkurencia. V tom čase už bol rodinný klan na koni. Vladimír Lexa starší a Vladimír junior zaštiťovali obchodnú a formálnu náležitosť rodinných obchodov a Ivan mladší robil špinavú robotu.
Ešte predtým ako sa verejnosť dozvedela o skutkoch, ktorých sa v čele SIS dopustil, stihol z pozície námestníka ministerstva privatizácie mečiarovej vlády dohodiť niekoľko výhodných nákupov. Medzi najznámejšie získané firmy impéria patrili IRI, Proreal plus, či Ecoreal.
Potom sa však museli stiahnuť do úzadia. Na povrch vyplávali kauzy Ivana Lexu, ktorý ako nenapadnuteľný šéf tajnej služby SIS figuroval v desiatkach káuz – napríklad únose prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho, vražde Róberta Remiáša, kauze mŕtvych duší, zdiskreditovaní prezidenta Michala Kováča, či v zakladaní fiktívnych firiem, kam sa peniaze tajnej služby prelievali.
V roku 1998 sa Ivan Lexa mladší dostal do vyšetrovacej väzby. Pred tou skutočnou ho zachránil Vladimír Mečiar, ktorý mu udelil ako zastupujúci prezident amnestiu. Potom nasledoval známy útek mladého Lexu do Juhoafrickej republiky. Dva roky azylu ho mali stáť zhruba desať miliónov dolárov.
Keď sa na Slovensko vrátil, čelil viacerým súdnym procesom. Vo všetkých ho uznali za nevinného a v dvoch prípadoch ho zachránila platná amnestia.
Mohol sa tak vrátiť k podnikaniu. Lexovci sa však od roku 2002 neukazujú v médiách a neradi robia biznis na očiach. Majetky, ktoré si na hromadili rozvíjajú viac vo forme realitných investícií a následného zhodnotenia.
Vlastnia bratislavské hotely Barónka a Tatra, hotel na východoslovenskej Domaši, tri domy v okolí jazera v Lozorne, bytový dom pod bratislavským Slavínom, či hotel na seneckých Slnečných jazerách. Ivan Lexa mladší sa teší aj útulnému výletnému domu na Slnečných jazerách. Susedom muža s majetkom približne 80 miliónov eur je tam finančník Ivan Kmotrík.
Čítajte tiež:
Ivan Kmotrík: Podnikateľ, ktorý má pod palcom celé Slovensko
Zdeněk Bakala: Nenávidený uhľobarón v Ostrave a milovaný donor umenia v Prahe
Patrik Tkáč a Ivan Jakabovič: Základný kameň finančných žralokov
Milan Fiľo: Papierenský magnát, ktorý si rozumie s každým politikom
Juraj Široký – akcionár SMERU a stavebnícky „kmotor“
Vladimír Poór je na scéne vďaka Mečiarovi. Štýl podnikania nemení
Alexej Beljajev: Mocný muž je strojárom obviňovaným z kontaktov s podsvetím
Nerozlučná "dvojka" z východu: Krajňák a Kamarás
Muž bez tváre František Hodorovský: Nikto ho nevidel, ale pozná ho každý