Európska komisia prišla s najväčším balíkom pre priemysel. V najbližších piatich rokoch sto miliard eur a automatické víza pre Juhoameričanov.

Brusel pumpuje peniaze do zelenej energie. Nad priemyslom však visí otáznik.

Európsky priemysel je v porovnaní s rolami tohto sektora v ekonomikách iných kontinentov v mizernej pozícii. Práve preto Európska komisia zasiahla a pripravila balík opatrení, ktoré by ho mali v najbližších piatich rokoch oživiť. „Cieľmi je napríklad zníženie času, ktorý treba na založenie firmy, byrokratickej záťaže či zrýchlenie udeľovania patentov,“ povedal viceprezident Európskej komisie pre priemysel a podnikanie Antonio Tajani. Na seminári, ktorý sme v Bruseli absolvovali ale každého zaujímali najmä peniaze, ktoré na sektor pôjdu. Tých bude viac a pôjdu zväčša na výskum.

Európska únia chce na jednej strane posilniť európske vnímanie jednotlivých subjektov členských krajín, na strane druhej sa však rozhýbala aj k spolupráci so svetovými lídrami. Ako viceprezident Tajani na stretnutí s novinármi prezradil, zlá situácia európskeho priemyslu úniu motivovala k jednaniu o obchodných a energetických prepojeniach trhu s Japonskom, Čínou a Indiou. Za najväčší problém v prijímaní spoločných krokov označil politik, ktorý vedie riaditeľstvo s focusom na podnikanie niektoré členské krajiny. Ako povedal, štáty ako, Grécko, Portugalsko, jeho rodné Taliansko, či valónske Belgicko prepotrebné dynamizačné kroky zdržujú.

Jednania so zahraničnými partnermi zatiaľ v najdôležitejších otázkach ako klimatické zmeny, či rovnováha export – importného mechanizmu energie nepriniesli výraznejšie úspechy. Tými najväčšími sú dosiahnutia predbežných dohôd na dovoze ropy s Juhoamerickými krajinami.

S tým sa spája aj ďalšia stratégia pre oživenie európskeho podnikania. Pre niektoré juhoamerické krajiny začne od budúceho roku platiť flexibilný vízový režim. Jeho súčasťou bude napríklad to, že ak občan príslušnej krajiny dostane povolenia k vízam raz, druhe získa automaticky. Je to prvý krok k tomu, čo Brusel avizuje už roky – voľnejšiemu vízovému režimu pre podporu európskeho turizmu.

Zo stovky miliard eur, ktoré Brusel v najbližších šiestich rokoch na dotácie uvoľní, pôjde až osemdesiat na vedu, výskum a vesmírny program. Najväčšiu časť koláča si odhriznú zelené technológie a IT. Pre priemysel samotný je však kľúčovejšou otázka emisného znižovania Európskej únie. Do roku 2020 majú podniky produkovať o 24 percent menej emisií, než v uplynulom desaťročí a do roku 2030 má emisné zníženie dosiahnuť až 40 percentné tempo. Umelo, takzvaným backloadingom sa zvyšujú aj ceny emisných povoleniek pre fabriky. Pre mnoho podnikov to znamená obmedzenie výroby, alebo bytostné problémy a zvažovanie odchodu do krajín, kde prísne podmienky nad rámec Kjótskeho protokolu neplatia. „Môj názor je neutrálny. Do emisného znižovania by som sa však nepúšťal tak „pohlave“. Skúšal by som radšej iné nástroje,“ povedal viceprezident Antonio Tajani. Ako pokračoval, je si vedomý toho, že niektoré sektory prísne ekologické pravidlá vážne ohrozia. Myslel tým najmä oceliarov, kde je ešte v hre výnimka. Napríklad v dočasne bezplatných povolenkách do výšky ich benchmarku. „Oceliarstvo je v tomto prípade nutné chrániť viac než iné sektory,“ hovoril v náznakoch viceprezident Tajani.