Postoj stredoeurópskych krajín k ukrajinskej kríze je zahanbujúci
Fico, Sobotka a Orbán sa miesto kritiky Ruska venujú Bruselu. Farizejstvom smrdiace reči sú hanbou národov, ktoré zastupujú.
Bohuslav Sobotka sa cez víkend pripojil k politikom, ktorí sa k Bruselu otočili chrbtom. Sankcie Bruselu voči Rusku označil za kontraproduktívne a nikam nevedúce.
Urobil tak po vzore Viktora Orbána a Roberta Fica (čím sa dokonca pochválil..), dvoch autoritatívnych lídrov maďarskej a slovenskej vlády. Sobotka sa tak pripísal na zoznam európskych farizejov.
Nesúhlas s európskymi sankciami vyšiel z úst českého premiéra tradične na domácej pôde. V Bruseli sa hlasovalo opačne a jednoznačne jednoliate za sankcie. Je smutné, že stredoeurópski populisti získavajú body u proruskej laickejšej robotníckej vrstvy na úkor štátnej dôstojnosti.
Reči o nesúhlase so sankciami sú totiž v čase, kedy Rusko porušuje jednu medzinárodnú dohodu za druhou iracionálne.
Nepochopiteľnou je táto kritika aj z titulu geografickej blízkosti Ukrajiny. Je zarážajúce vidieť neurčitý postoj k násilnému zabratiu územia suverénneho štátu zo strany národov, ktoré boli len pred niečo viac ako dvadsiatimi rokmi ruskou silou okupované.
V prípade Viktora Orbána ide zrejme o zištnú náklonnosť k ruskému postupu na Ukrajine. Ak by sa anexia Krymu, prípadne ďalších území stala legitímnou, Maďarsko by zaiste volalo o výraznejšej autonómii početnej maďarskej menšiny na Ukrajine.
Čo však svojimi vyhlásenia sleduje Fico so Sobotkom? Jediné, čo za držanie ruskej strany dostanú je možno malý bodík u Putina. Akú to však ukazuje tvár západnému svetu? Keď si už politici v Strednej Európe nevážia históriu, mali by si vážiť aspoň súčasné úzke ekonomické aj politické vzťahy so Západom.
Časy, kedy Slovákom nosilo jedlo na stôl Rusko, sú dávno preč. Za hlavnými partnermi sa treba otočiť o stoosemdesiat stupňov. A Sobotkove vyplakávanie nad možnou 300 miliónovou (v korunách) stratou? Poliaci prídu o 1,2 miliardy (v eurách) a sú ticho. Uvedomujú si totiž vážnosť situácie.
V čase kedy Rusi otvorili na juhovýchode Ukrajiny nový vojenský front, som sa na služobnej ceste stretol so zahraničnou novinárskou delegáciou a pokúšal sa jej vysvetliť, prečo Slovensko, práve teraz, hostí ministra obrany krajiny, ktorá napadla susedný štát Slovenskej republiky.
I keď som argumentov nemal veľa, niektorí z cudzincov si spomenuli na izoláciu, ktorá pod Tatrami vládla za „mečiarizmu“. A tejto myšlienke sa od vtedy neviem ubrániť ani sám. Ficov kompas neukazuje na západ, ale inam. Vždy mal bližšie k Venezuele, Číne a Bielorusku. Jeho prívetivá tvár je iba klamstvo. Klamstvo na politikoch aj občanoch.
Tomáš Lemešani
Čítajte viac:
Najprv predali, teraz kupujú. Štát chce regulovať slovenskú elektrinu
Plyn pre Ukrajinu zarobí Čechom. Slovensko bojuje za finančné skupiny
Keď ruské banky krvácajú, aj slovenské pustia žilou
Ukrajina hýbe dôverou nielen na trhoch. V stávke je aj doterajšie usporiadanie sveta