MATKA ČAKALA NA PRÍSPEVOK NA OPATROVANIE TAKMER 9 MESIACOV

neprimeranú dĺžku rozhodovaniu úradu práce o peňažnom príspevku na opatrovanie jej maloletého syna. Podávateľka podnetu podala žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie.

Na verejného ochrancu práv sa obrátila podávateľka podnetu, ktorá namietala

neprimeranú dĺžku rozhodovaniu úradu práce o peňažnom príspevku na opatrovanie jej

maloletého syna. Podávateľka podnetu podala žiadosť o priznanie peňažného príspevku

na opatrovanie na príslušný úrad práce v auguste 2023.

Komplexný posudok až po pol roku

Vo veci peňažných príspevkov na opatrovanie je podkladom na vydanie rozhodnutia úradu

práce komplexný posudok. Na jeho vyhotovenie je úrad práce viazaný zákonnou lehotou

60 dní od začatia konania. V prípade podávateľky úrad práce vypracoval komplexný

posudok až vo februári 2024, teda takmer pol roka od podania žiadosti o poskytnutie

peňažného príspevku na opatrovanie.

Rozhodnutie až po troch mesiacoch

K samotnému vydaniu rozhodnutia pristúpil úrad práce až po troch mesiacoch od

vypracovania komplexného posudku, pričom zákonná lehota na jeho vyhotovenie je 30

dní.

Celková dĺžka konania o peňažnom príspevku na opatrovanie dosiahla takmer deväť

mesiacov

Konanie, ktoré v rámci zákonom stanovených lehôt nemá presiahnuť 90 dní (eventuálne

pri predlžení lehoty maximálne 120 dní) tak trvalo takmer 9 mesiacov. Konajúci úrad práce

okrem nedostatočného personálneho obsadenia úradu neuviedol ďalšie okolnosti, ktoré by

odôvodňovali, prečo konanie v podávateľkinej veci niekoľkonásobne presiahlo zákonné

lehoty na vydanie rozhodnutia.

 

„Je neprijateľné, aby rodiny, ktoré sa ocitnú v zložitej životnej situácii a potrebujú

podporu štátu, museli čakať na rozhodnutie o svojej žiadosti tak dlhý čas.

Zdôrazňujem, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je zakotvené

v Ústave Slovenskej republiky a predstavuje jednu zo základných garancií právneho

štátu. O to viac, keď ide o sociálne dávky, ktoré sú pre ľudí existenčne dôležité,“

vysvetľuje verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Z uvedeného dôvodu verejný ochranca práv konštatoval v danej veci porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Tento prípad opäť poukazuje na potrebu efektívnejšieho fungovania úradov práce a

dodržiavania zákonných lehôt. Verejný ochranca práv preto aj touto cestou vyzýva

príslušné orgány, aby prijali opatrenia na odstránenie príčin, ktoré vedú k zbytočným

prieťahom v konaniach o sociálnych dávkach.

„Pozorne budem sledovať vplyv nového zákona o integrovanej posudkovej činnosti

na plynulosť konaní o kompenzačných príspevkoch. Zákon totiž prináša úradom

práce nárast ich agendy v oblasti posudzovania. Preto vítam informáciu o navýšení

počtu posudkových lekárov, ako aj sociálnych pracovníkov v súvislosti

s pripravovanou reformou posudkovej činnosti. Zostáva veriť, že sa podarí tento

cieľ aj realizovať, keďže z mnou získaných informácií vyplýva, že je len malý záujem

lekárov o výkon posudkovej činnosti. Zákonodarca na tento problém reagoval

znížením kvalifikačných predpokladov na výkon profesie posudkového lekára, čo by

malo rozšíriť okruh potenciálnych uchádzačov o tento post. Verím, že nové

kvalifikačné predpoklady nepovedú ku zníženiu kvality posudkovej činnosti,“ dodáva

na záver verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský