Ľubomír Galko pre biztweet.eu: Obchod s Českou zbrojovkou je nevýhodný
Obchod Slovenska s Českou zbrojovkou je netransparentný a pre krajinu nevýhodný. Ľubomír Galko v rozhovore pre biztweet.eu
Minister Glváč robí netransparentné a nekoncepčné nákupy. Obchod vlády s Českou zbrojovkou je pre Slovensko nevýhodný. Ľubomír Galko v rozhovore pre biztweet.eu
Biztweet.eu: S dovolením začnime retrospektívou. Ako dnes hodnotíte svoju minulú prácu na čele rezortu obrany?
Ľubomír Galko: Podarilo sa mi stransparentniť rezort snáď s najhoršou povesťou. Finančné toky počas vedenia rezortu mojimi predchodcami, bez ohľadu na to, akú politickú partaj zastupovali, boli neprehľadné. Verejnými peniazmi sa plytvalo, pod rúškom utajenia sa nakupovalo častokrát nezmyselne a predražene. To sa po mojom nástupe na rezort stalo minulosťou, v podvyživenom rezorte sme úsporami a efektivitou dokázali usporiť za rok 60 miliónov eur, ktoré sa neskôr mohli použiť na zakúpenie výzbroje a výstroje pre vojakov. V odbornej práci sa nám podarilo spracovať za rekordne krátky čas (jeden rok) zásadný dokument - Strategické hodnotenie obrany (SHO). Pravdivo sme pomenovali stav Ozbrojených síl (OS) SR. To dovtedy nikto neurobil. Na výsledkoch nášho SHO dodnes stavia vo svojej práci aj môj nástupca a súčasný minister obrany Martin Glváč.
Biztweet.eu: Mnohí vám vyčítali, že Ste viedol rezort ako nevojak a že vás preto nerešpektovali armádne špičky. Čo si o tom myslíte, je v rezorte nutnosťou myslenie vojaka?
Ľubomír Galko: To je často vyslovovaný omyl – ani neviem, ako vznikol chýr, že som nevojak. Možno omylom, zámenou, lebo viacerí z mojich predchodcov (napr. Martin Fedor z SDKÚ) a aj môj nástupca Martin Glváč zo Smeru neboli nikdy na vojne – majú tzv. „modré knižky“. Ja mám absolvovanú vojenskú katedru na VŠ vo funkcii veliteľ čaty a bol som po skončení VŠ ako absolvent a „špagát“ aj na vojne, v rovnakej funkcii veliteľ čaty. A nemajte obavy – armádne špičky ma rešpektovali. Niekedy až viac, než dosť. Skôr by som od niektorých očakával viac vlastného názoru a menej servility k svojmu ministrovi v snahe zapáčiť sa mu. K vašej otázke ešte uvediem, že minister obrany by mal byť v prvom rade dobrý manažér so strategickým myslením. Na riadenie OS SR má náčelníka generálneho štábu.
Biztweet.eu: Prejdime k súčasnému vedeniu. Aké tri slová vám napadnú pri mene Martin Glváč?
Ľubomír Galko: Lenivosť, nekoncepčnosť, marketing.
Biztweet.eu: SMERu ste dlho vyčítali aj kroky v „kauze“ Mokys. Ako ju podľa vás Glváč vyriešil? Podľa jeho slov ekonomicky efektívne a údajne systém priviedol aj k dlhoočakávanej funkčnosti.
Ľubomír Galko: Vyriešil ju tak, ako som mu to nastavil. Minister Glváč (z pochopiteľných politických dôvodov) zamlčal, že ja som bol ten, čo som odmietol podpísať ďalší realizačný zámer kontraktu MOKYS - C5. Tým pádom on len nechal dobehnúť C4, ktorý bol zazmluvnený ešte mojim predchodcom a jeho straníckym kolegom Jaroslavom Baškom a ukončil ho. Na druhej strane musím oceniť, že v ňom nepokračoval a ukončil tak dlhoročné vyhadzovanie peňazí doslova von oknom. MOKYS je a nadlho zostane jednou z najväčších čiernych škvŕn rezortu obrany a dvoch politických strán, predstavitelia ktorých ho spískali – už vyššie spomenuté SDKÚ a Smer. Prvá menovaná má dokonca na tomto ekonomickom zločine väčší podiel viny. Práve v čase, keď mala rezort v zodpovednosti, celý projekt sa naštartoval.
--
Čítajte tiež:
Ľuboš Blaha: Veľmi mi prekáža rastúca rusofóbia
Richard Sulík pre biztweet.eu: Našim cieľom je stať sa súčasťou pravicovej vládnej koalície
Sulík: Na pomoc pre Babišove Duslo sa poskladá 40477 malých firiem
Andrej Kiska pre Biztweet.eu: Nie som si vedomý žiadnej chyby
--
Biztweet.eu: Čo hovoríte na nákup strelných zbraní od Českej zbrojovky Uherský brod? Z nášho pohľadu je zvláštne, že obchod prebehol bez širšej diskusie. Hoci biztweet vedel o obchode už na jar minulého roka, firma aj ministerstvo dlho správu dementovali. Transfer priznali až po niekoľkých mesiacoch, prečo?
Ľubomír Galko: Tento obchod pokladám za netransparentný a nevýhodný pre Slovensko. Myslím si, že práve preto okolo neho také tajnosti, že aj poslanci brannobezpečnostného výboru NR SR sa o ňom museli dozvedieť až od novinárov. Obávam sa, že hlavným motívom je tzv. „salámová metóda“, a síce, že po tomto nákupe bude potrebné už pri ďalšom prezbrojovaní OS SR prihliadať na fakt, že boli nakúpené tieto pušky a česká zbrojovka bude mať zabezpečený biznis aj bez súťaže. Zrejme o to šlo a preto verejnosť, ani poslanci neboli vopred o tom informovaní. Blízka budúcnosť ukáže, či je tomu naozaj tak.
Biztweet.eu: Čo si myslíte o tom, že šancu nedostali domáci výrobcovia, napríklad Jaroslav Kuracina a Grandpower. Ten sa dlho sťažuje, že s ním nik nekomentuje. Hoci ho vo svete berú..
Ľubomír Galko: Myslím si, že mala byť vyhlásená medzinárodná súťaž, na ktorej by sa mohol zúčastniť aj český dodávateľ, aj slovenský, aj hociktorý iný zo zahraničia. Vedenie rezortu sa rozhodlo inak a využilo výnimku z VO - klauzulu, ktorá ho oprávňuje nakúpiť vojenský materiál napriamo, bez súťaže.
Biztweet.eu: Zvláštne signály vysielala aj podlizovačná kampaň Slovenska v prípade spoločného nákupu 3D radarov stredného dosahu. Ministrovi Glváčovi trvalo pol roka dokiaľ na Slovensku priznal, to čo v Prahe český rezort prezentoval už dávno – nezáujem o spoluprácu so Slovákmi. Prečo tak zvláštna komunikácia. A ako by ste postupoval Vy?
Ľubomír Galko: Nenazval by som to podlizovačnou kampaňou, skôr cieleným marketingom. Minister imitoval prácu a jeho marketingové oddelenie imitovalo výsledky alebo medzivýsledky. Nakoniec musel vyjsť s pravdou von. Každopádne, ja by som už dávno vyhlásil medzinárodnú súťaž, hneď, ako by sa ukázalo, že spoločný nákup radarov s ČR nie je možný. To by bolo fér.
Biztweet.eu: Ako sa pozeráte na najaktuálnejšiu otázku – obnovu bojového letectva. Súčasné ministerstvo dlho koketuje so SAAB ohľadom Gripenov, teraz však minister zahmlieva a nevyjadruje sa jasne. Akú variantu by ste zvolil Vy?
Ľubomír Galko: To je vždy politické rozhodnutie. Odstrihnúť sa od ruskej techniky je ale určite správne. Prenájom Gripenov je riešenie, s ktorým sa viem stotožniť. Ale súhlasím s vami v tom, že by to aj tu chcelo oveľa viac transparentnosti a otvorenosti zo strany ministerstva obrany už počas rokovaní - voči odbornej, aj voči laickej verejnosti.
Biztweet.eu: Nejde sa vás spýtať na názor na situáciu na východe Ukrajiny. Existuje podľa vás jej nevojenské riešenie? A kto je tam „ten zlý“ ?
Ľubomír Galko: Situácia na Ukrajine je zložitá. Úplne „nevojenské“ riešenie už prakticky nie je možné, veď sa tam dnes prakticky nepretržite bojuje. Čo je dôležité, je to, aby sa zabránilo rozšíreniu konfliktu do iných krajín, napríklad pobaltských. Vtedy by už musela zasiahnuť aj severoatlantická aliancia a to by mohlo mať fatálne následky. Zastávam názor, že napriek chybám, ktoré Ukrajina jednoznačne spravila (napríklad, že tamojší ľudia si už dlhodobo volia skorumpované vlády) a aj chybám, ktoré spravila EÚ (zbytočné tlačenie „ na pílu“ v prípade Ukrajiny a jej kooperácie s EÚ) je agresorom jednoznačne Rusko.
Bizweet.eu: Myslíte, že Slovensko má dôvod pre väčšie obavy o svoju bezpečnosť ako v minulosti?
Ľubomír Galko: Áno. Je tu už spomínaný konflikt na Ukrajine, ktorý, ak by vyeskaloval konflikt, by mohol prerásť aj na Slovensko, minimálne by k nám začalo prúdiť množstvo utečencov, ale do úvahy prichádzajú aj horšie varianty. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že Slovensko, rovnako ako Európa a vlastne celý svet čelí úplne iným, modernejším bezpečnostným hrozbám, ako tomu bolo v minulosti. Terorizmus, kybernetické útoky, energetické hrozby – to sú všetko hrozby, ktoré sú mimoriadne vážne a treba im čeliť na národnej úrovni, aj v spolupráci s inými krajinami.
Ľubomír Galko (SaS):
Ľubomír Galko bol vo vláde Ivety Radičovej ministrom obrany. Koncom roku 2011 bol z postu odvolaný pre podozrenia týkajúce sa odpočúvania novinárov Vojenským obranným spravodajstvom, ktoré patrilo pod jeho rezort. Kauza je stále predmetom vyšetrovania. Galko sa bráni, že spravodajská služba konala autonómne a na odpočúvanie bolo vydané platné povolenie sudcu.
(wikipedia.org)
Fotozdroj: CC/wikimedia.org