Rosinovci: Podnikateľská ikona zarobila na jedinom obchode kariéry
Zakladateľ impéria Rosinovcov odmieta spájanie so slovenskými privatizérmi. Predaj Matadoru ho ale vystrelil medzi najbohatších Slovákov
Štefan Rosina starší je jedným zo slovenských podnikateľov, ktorí sa na prezidenta firmy prepracovali cez viaceré pozície v podniku, od výskumno-vývojového pracovníka až po predsedu dozornej rady firmy. Sám o sebe tvrdí, že jeho jedinou chorobou je workoholizmus. Celý život, presnejšie cez 50 rokov aktívneho života pracoval v jednej fabrike na výrobu pneumatík. Bol odchovaný Baťovou školou a k jeho známym výrokom patrí, že na dobrých ľuďoch stojí dobrý podnik.
Ale pekne po poriadku. V roku 1984, presne 1. mája, po absolvovaní štúdia na Chemickotechnologickej fakulty bratislavskej Slovenskej vysokej školy technickej (dnes Slovenská technická univerzita) začal Rosina st. pracovať v Matadore (vtedajších Gumárňach). Taktiež vyštudoval doktorandské štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave v roku 1988.
Ako výskumno-vývojový pracovník pôsobil vo fabrike 2 roky, potom nasledovala funkcia pracovníka v investičnej výstavbe. Ešte pred stoličkou riaditeľa si vyskúšal funkciu vedúceho odboru výstavby a následne v roku 1989 viceprezidenta spoločnosti a zároveň predsedu dozornej rady firmy. Samotným prezidentom Matadoru sa stal v júli 2002, v čase, keď už aj jeho dvaja synovia, Štefan mladší a Miroslav zastávali vo firme vedúce funkcie.
„To nebola chamtivosť po majetku a peniazoch, ale pocit, že ak sa do niečoho pustíme, musíme to aj dokončiť,“ tvrdí súčasný predseda predstavenstva holdingu a prezident skupiny Matador Štefan Rosina mladší. Ako syn Štefana Rosinu staršieho povedal pre magazín Profit, na to, keď ich rodinu niekto porovnáva s klasickými slovenskými privatizérmi, sú Rosinovci alergickí.
Firmu ovládli v roku 2002 takzvanou manažérskou privatizáciou, teda tak, že prepis akcií firmy vynútene získali prednostne ľudia z vedenia samotnej spoločnosti. Ako však Rosina starší hovorí, do privatizácie šiel hlavne preto, aby sa k podniku nedostal niekto, kto ho chce vytunelovať.
Do istej miery tomu možno veriť. I keď Rosinovci firmu zmenili taktiež. Prestala vyrábať gumárenský sortiment. Strach o továreň, o ktorom rodina hovorila, bol v roku 2007 umlčaný.
Čítajte tiež: Byť milionár a mať vlastný futbalový klub? Pre Jozefa Antošíka to nie je len americký sen
Holding púchovského veľkopodnikateľa vtedy predal väčšinu akcií svojej divízie vyrábajúcej plášte pre osobné autá. Akcie tvoriace 51-percentný podiel v gumárenskej divízii Matador Rubber získal nemecký Continental. Nemci potom gumárenskú firmu preorientovali plne na výrobu autodielov.
Práve predaj kontroly v podniku zaradil Štefana Rosinu staršieho medzi najbohatších Slovákov. Jeho majetok odhaduje Forbes na viac ako 80 miliónov eur.
Najstaršiemu z klanu Rosinovcov však nemožno uprieť kvalitnú prácu pre značku a mesto Púchov, pre ktoré sa stal synonymom. V meste napríklad dlhodobo sponzoroval športové kluby. Po jeho vycúvaní z vedenia podniku však žiaľ v tomto smere podnik nenasleduje jeho príklad.
Autor: Martin Horváth, lem
Čítajte viac:
Byť milionár a mať vlastný futbalový klub? Pre Jozefa Antošíka to nie je len americký sen
Slavomír Hatina: Z radového robotníka milionárom
Jozef Oravkin: Realitná gorila Penty
Spoluzakladateľ Istrokapitálu utiekol do exotiky. Siekelov tieň ale na Slovensku ostal
Kučera a Baudiš aneb příběh Avastu: Muži, kteří předběhli dobu
Zoroslav Kollár: Milovník histórie a rýchlych áut je označovaný za konkurzného mafiána
Ján Sabol: Muž, ktorého Schusterov projekt posadil na liehovarnícky trón
Najbohatšia Slovenska sa k majetku dostala po slovensky. Mária Blašková dedila