Likérky sa chceli navzájom potopiť? Frucona podľa konkurencie kšeftovala s daňami

Brusel na konci minulého roka potvrdil, že Frucona musí vrátiť nesprávne pridelené odpustenie daní jedenásť miliónov eur. Zaplatia to občania?

Kauza, ktorá sa ťahá roky nemá konca. Frucone boli za úradovania Ivana Mikloša odpustené dane, ktorého rozhodnutie napadla Európska únia. Šek stále nie je zaplatený a štátu môže hroziť pokuta. Zaplatia za kšeftovanie daňoví poplatníci, alebo sa verejnosť konečne dozvie pravdu?

Frucona obviňuje St.Nicolaus. Mal na Košičanov údajne vymyslieť zákernú konkurenčnú pascu. St.Nicolaus nad tvrdeniami menšej pálenice krúti hlavou. Cez rozhovory s kľúčovými postavami sa skúsime priblížiť pravde.

Bola to konkurenèná hra. St.Nicolaus chcel prevziať v konkurze naše ochranné známky

Ján Király, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Frucona

 

Kedy sa problémy Vašej firmy začali?

Celý problém Frucony vznikol v roku 2003, keď firme nebol umožnený úver v žiadnej slovenskej banke. Z istých dôvodov. Konkurenčná firma St.Nicolaus, za ktorou stál pán Ján Sabol, chcela dostať celý liehovarnícky priemysel do svojich rúk. Ján Sabol bol vtedy tajomník ministerstva hospodárstva za stranu SOP. Zamedzil nám prístup k úverom. Splatili sme Slovenskej sporiteľni úver sto miliónov korún. Nejakú časť sme preplácali slovenskej konsolidačnej.

Kvôli nedostatku peňazí Vám následne vznikol problém s platením daní.

Frucona nemala okrem prevádkových peňazí žiadne nazvyš. Potrebovali sme pritom platiť štátu 50 - 60 miliónov korún mesačne. Podľa zákona 511 sme preto používali odklad dane. Požiadali sme Daňový úrad, aby nám odložil daň z jedného mesiaca o tri mesiace. Nikdy sme teda štátu nedlhovali, iba zákonom odložili platenie dane. Platili sme za to diskontnú sadzbu 140 percent, teda 15 percentné úroky a sankčné poplatky. Každý mesiac sme dane platili, ale splácali ich postupne.

Odložené dane sa vám však postupne nakumulovali. Do akej výšky a ako ste to chceli riešiť?

St. Nicolaus spolu s vtedajším ministrom Ivanom Miklošom skonštruovali v novembri 2003 zákon, ktorý hovoril o tom, že daň nie je možné odložiť. Ešte z decembra 2003 mám doklad o tom, že štátu nedlhujeme ani korunu. Mali sme však odložených osem daní v hodnote 280 miliónov korún, ktoré sme postupne splácali. Nechceli sme ísť do konkurzu, preto sme dali návrh Slovenskej konsolidačnej banke. Chceli sme si tam odložené dane uložiť a v priebehu piatich rokov ich zaplatiť. Vtedajší šéf banky, Viliam Vaškovič, ktorý bol bývalým Miklošovým námestníkom nám povedal, že to nie je možné.

Aké iné riešenia prichádzali do úvahy?

Mária Machová, vtedajšia šéfka Daňového úradu navrhla, aby sme šli do konkurzu, pričom v konkurze by nás prevzala iná spoločnosť. Museli by sme však zavrieť väčšiu časť fabriky. Prepustili by sme zhruba dvesto ľudí. Nemohli sme to prijať. Samotná Mária Machová nám teda navrhla podať vyrovnanie a takto sa vyhnúť konkurzu. V marci 2004 sme ho podali, a samotný štát nám v schvaľovacom konaní návrh na vyrovnanie potvrdil. Do jedného roka po vyrovnaní Frucona zaplatila z 280 miliónov, 224 miliónov korún.

Šlo o výnimočné riešenie? Alebo to bolo v tom čase bežné?

Mária Machová súhlasila 15.12. 2003 s úľavou na dani vo výške 217 miliónov korún Slovenským prameňom a žriedlam Budiš a 16.12. Slovenským liehovarom a likérkam Leopoldov s úľavou na dani z príjmov vo výške 207 miliónov korún. Za obomi firmami stál Ján Sabol.

Teraz hovoríte, že vám bola štátna pomoc nanútená. S akým zámerom?

Bola to konkurenčná hra. St.Nicolaus chcel prevziať v konkurze naše ochranné známky ako Spišská borovička, či Triumph vodka. Výrobné kapacity nepotreboval, mal ich v Liptovskom Mikuláši a Leopoldove. St.Nicolaus využil svoj vplyv a prostredníctvom Viliama Harvana, ktorý je slovenským zástupcom v Európskej komisii podal sťažnosť, že vyrovnanie Frucony je neoprávnená štátna pomoc. Dozvedeli sme sa o tom z médií. Na diskusiu v Európskej komisii bol prizvaný sťažovateľ - St.Nicolaus, no my nie. Sťažnosť navyše podával štátny predstaviteľ, pričom návrh na vyrovnanie predtým odsúhlasil samotný štát.

Ako Európska komisia rozhodla?

18.5.2005 nariaďuje dokument z Bruselu vyplatenie pohľadavky Frucony štátu v prípade, že existuje. Dokument Daňového úradu z 2.5.2005 ale hovorí o tom, že Frucona nemá voči štátu žiaden dlh. 2.8.2005 však odrazu Daňová správa konštatuje, že predošlá pohľadávka 418 miliónov korún, ktorá bola podľa predošlého dokumentu odpísaná už odpísaná nie je a existuje.

 418 miliónov korún bola teda suma odpusteného dlhu, ktorú vám Európska komisia prikázala vrátiť?

Žiadnu žiadosť o odpustenie dlhu sme nežiadali. Tá žiadosť sa týkala vyrovnania. Slovenské súdy na všetkých úrovniach v rámci Slovenskej republiky konštatovali, že Frucona postupovala podľa zákona. Následne sme na európskom súde žalovali aj rozhodnutie Európskej komisie, ktoré prikazovalo Frucone údajnú štátnu pomoc vrátiť. Prvostupňový súd sme prehrali, odvolanie na druhom stupni nám však v januári tohto roku dalo zapravdu.

 

Prečo sa teda spor ťahá doteraz a stále platí nariadenie, podľa ktorého máte sumu vrátiť?

Európska komisia mala vec prešetriť opätovne a odstrániť nedostatky pôvodného posudzovania na prvostupňovom súde. Miesto toho, ale zrušila svoje pôvodné rozhodnutie a vydala nové. Nečakala pri tom na to ako dopadne obnovený proces na prvom stupni súdu. Toto posledné rozhodnutie chceme opätovne napadnúť na súde.

Štát rozhodol o odpustení dane v rozpore s európskym právom.

Róbert Spišák, člen Dozornej rady St.Nicolaus

Ján Király tvrdí, že v prípade Frucony nešlo o odpustenie dlžôb. Dane mali podľa jeho slov odložené tak ako to zákon v tom čase dovoľoval.

Pán Király týmto svojim tvrdením jednoznačne zavádza. Z verejne prístupných zdrojov ako rozhodnutie Európskej komisie, či rozhodnutie Súdneho dvora je zrejmé, že nedovolenou štátnou pomocou bolo odpustenie dlhov na spotrebnej dani z liehu. V rámci vyrovnacieho konania v situácii, keď jediným veriteľom spoločnosti Frucona bol štát. Pán Király vo svojom zavádzajúcom tvrdení popisuje, ako mu štát umožnil tieto dlhy vytvoriť a naakumulovať. Keď sa však situácia stala neúnosnou, štát, podľa názoru Európskej komisie v rozpore s európskym právom, rozhodol o odpustení dane.

Frucona súhlasila s odpustením odložených daní kvôli zachovaniu podnikania. Analýzy ukázali, že je pre štát výhodnejšia takáto dohoda ako samotný konkurz. Súhlasilo s tým vtedy aj ministerstvo financií.

Táto otázka je dodnes predmetom sporu medzi firmou a Európskou komisiou, kde Komisia má presne opačný názor, ako pán Király. Do rozhodnutia európskych súdov v tejto veci je predčasné vynášať hodnotiace súdy. Navyše, Európska komisia argumentuje aj tým, že otázka vôbec nestojí tak, že bolo na výber len medzi konkurzom a vyrovnaním. Štát mohol a mal ešte pred povolením vyrovnania vymáhať svoje dlhy napríklad aj daňovou exekúciou. Z dostupných dát je zrejmé, že len trhová hodnota zásob Frucony v čase vyrovnania bola vyššia, ako tá drobná časť dane, ktorú firma vo vyrovnacom konaní zaplatila.

Prečo Ste na vyrovnanie štátu a Frucony podali v Európskej komisii sťažnosť?

Z dostupných dát je zrejmé, že konanie vo veci nedovolenej štátnej pomoci pre Fruconu začala Európska komisia zo svojej iniciatívy. Následne, ňou vydané rozhodnotie napadla na európskom súde práve Frucona.. O začatí tohto konania sme sa dozvedeli práve tak, ako každý iný práve z Úradného vestníka. Práve v tejto fáze sa spoločnosť St.Nicolaus stala vedľajším účastníkom tohto súdneho konania na strane Európskej komisie. Urobili sme tak z toho dôvodu, že odpustenie spotrebnej dane v rámci vyrovnania považujeme za krok, ktorý škodí férovému podnikateľskému prostrediu. Pripomíname, že vedľajším účastníkom konania sa štandardným postupom mohol stať ktorýkoľvek subjekt z celej Európskej Únie, a to tak na strane Komisie ako aj na strane Frucony.

Podobnú pomoc ako Frucona dostali aj spoločnosti Slovenské liehovary a likérky a.s. Leopoldov a Slovenské pramene a žriedla a.s. Budiš, Dubová pri Trenčianskych Tepliciach. Tam sa nik nesťažoval na európskej úrovni.

Ani jedna z týchto spoločností nedostala "podobnú pomoc". Žiadna z nich nikdy nebola vo vyrovnacom ani konkurznom konaní, nemohli jej teda byť v rámci týchto konaní odpustené žiadne dane. Rovnako žiadnej z týchto spoločností nebol nikdy povolený odklad platenia dane.

V čom bol rozdiel?

Počas účinnosti zákona číslo 366/1999 dani z príjmov, každý, kto splnil podmienky stanovené v zákone, mal automaticky nárok na úľavu na dani z príjmov. Túto úľavu využilo mnoho desiatok subjektov, medzi inými aj dve zmienené spoločnosti.

Rozdiel medzi týmito dvomi "úľavami" je na prvý pohľad priepastný. Na to, aby si niekto mohol uplatniť úľavu na dani z príjmov musí najprv vykázať daň z príjmov a teda zisk. Medzi podmienkami na uplatnenie tejto úľavy bola aj povinnosť preinvestovať na území okresov s vysokou mierou nezamestnanosti podstatnú sumu peňazí, zisk dosiahnuť prevažne z výrobnej činnosti a podobne. Naproti tomu, spotrebnú daň z liehu zaplatí každý konečný spotrebiteľ pri pokladni v cene výrobku, ktorý si kupuje. Úlohou obchodu a výrobcu je tieto peniaze "len" zhromaždiť a poslať do štátného rozpočtu. Ak sa teda tieto peniaze cestou od zákazníka niekde "stratia", je to jemne a diplomaticky povedané zneužitím týchto peňazí.

Určite poznáte aj obvinenia Jána Királyho, v ktorých hovorí o tom, že za všetkými krokmi stojí St.Nicolaus, ktorý chcel takto ohroziť konkurenciu. Čo na to hovoríte?

Mystifikácie frustrovaného neúspešného podnikateľa, ktorý svoju firmu priviedol na pokraj banktoru a ktorý sa neustále snaží vinu zvaľovať na celý okolitý svet ani nestojí za to komentovať. Vo vašej otázke obsiahnuté tvrdenie je samozrejme v plnom rozsahu nepravdivé.