Bratislavská ropa smrdí od Rakúska. Komerčný projekt na verejnosti vystupuje ako štátna firma.
Bratislava sa chce napojiť na rakúsky ropovod. Problém je v tom, že sa rakúsky profit oblieka do slovenského šatu.
Budovanie ropovodného prepojenia na rakúsku vetvu Adria Wien Pipeline - projekt Bratislava Schwechat Pipeline naráža na problémy a odpor rôznych skupín obyvateľstva už od svojho začiatku. Najviac im zavarili občianski aktivisti a ich dá sa povedať synonymum, komunálni politici. Hoci sú ich argumenty slabé a netriafajú klinec po hlavičke, na správaní Bratislava Schwechat Pipeline sú aj podozrivé momenty, na ktoré nielen zelení poukazujú.
Hlavnými bodmi kritiky odporcov projektu sú ohrozovanie životného prostredia a zlá komunikácia zo strany firmy Bratislava Schwechat Pipeline. Prvý argument, ohrozenie zdrojov pitnej vody na Žitnom ostrove vyznieva prinajmenšom smiešne. Ochranári akosi zabudli na to, že pod Bratislavou už desiatky rokov vedie ruská Družba, ktorá v mnohých úsekoch pripomína skôr hrdzavý kanál, ako významný ropovod, z ktorého čerpá ropu celý región. Neprekáža im ani rafinéria Slovnaft, ktorá už roky oblasť zamoruje škodlivými splodinami. Nové technológie za stovku miliónov eur pre regíón nepredstavujú takmer žiadne riziko.
Najväčšou hrozbou celého projektu je konkurenčný knockout slovenskej rafinérie Slovnaft. Projekt, ktorého významným aktérom je štátny Transpetrol musí Slovnaft považovať za zradu. Zatiaľ čo firma s Transpetrolom spolupracuje na budovaní južného pripojenia k maďarskej vetve ropovodu Adria, Transpetrol ide pripájať Slovensko aj k Rakúsku.
Výsledok? Ropu z Družby bude môcť využívať OMV. Nemusí z nej vyrábať produkty, ale môžu ju tranzitom obchodovať do oblastí, ktoré doposiaľ nemali prístup k ruskej ťažkej rope. Zarobí tak najmä rakúsky konkurent Slovnaftu, čo si slovenská rafinéria pod krídlami maďarského Molu zjavne dobre uvedomuje. Už od počiatkov projektu Bratislava Schwechat Pipeline ostro vystupuje proti možnosti rakúsko – slovenského pripojenia.
Je však otázne, či bude podnecovanie aktivistov a hlasná kritika Slovnaftu stačiť na to, aby rakúsko slovenský projekt zastavili, alebo aspoň odložili. Zo strany štátu totiž badať nezvyčajne vrúcnu ochotu dať prepojeniu zelenú. Keď sme ako novinári poslali otázky Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, teda nestrannému orgánu, neodpovedali nám. Miesto toho sa nám ozval prokurista Bratislava Schwechat Pipeline a šéf projektu Robert Nemcsics (exminister hospodárstva).
Štát vyjadruje projektu podporu od počiatku. Je však otázne, koho záujmy vlastne háji. Bratislava Schwechat Pipeline je rozdelená medzi slovenský štátny Transpetrol (74 percent) a rakúsky OMV (26 percent). Doposiaľ nebola vypracovaná štúdia, ktorá by vyjadrila aspoň približný odhad toho, koľko by na ropovode Transpetrol a nepriamo na daniach štát zarobili. Pri výške investícií prekračujúcich stovku miliónov eur ide o najdôležitejšiu otázku, ktorú by si mali všetci odporcovia položiť. Zatiaľ to totiž vyzerá iba na zárobok Rakúšanov, ktorí si boli priechodnosťou na Slovensku istí až tak, že svoj úsek (výrazne väčší ako ten na slovenskej strane) postavili. Pokiaľ firma nedoloží návratnosť projektu pre Slovensko, bolo by hlúpe ísť doň za aktuálnych podmienok.
Bratislava Schwechat Pipeline v snahe predísť týmto prirodzeným otázkam komunikuje financovanie projektu z privátnych zdrojov. Bolo by však naivné predpokladať, že štátny Transpetrol ako majoritný akcionár Bratislava Schwechat Pipeline a realizátor slovenského úseku prepojenia na Adriu použije iba úvery z bánk. Aj keby áno. Čím budú ručené? Iba peniazmi daňových poplatníkov.
Ďalšou prehnanou informáciou, ktorú autori projektu zrejme zámerne šíria je prínos pre Slovensko z pohľadu energetickej sebestačnosti. Ministerstvo vyjadruje projektu podporu aj preto, že pomôže nezávislosti krajiny. V tejto predstave ide v skratke o to, že ak nás z nejakých príčin prestanú po desiatkach rokov zásobovať Rusi ropou z Družby, využijeme reverzný tok Adria Wien Pipeline a použijeme ropu, ktorá k nám pritečie z Rakúska. Táto fikcia však končí pri púhom fakte, že slovenská rafinéria nedokáže druh ropy, ktorý ťažia na Balkáne a tečie ropovodom Adria spracovať. Dokázala by to, avšak po enormných investíciach, ktoré neplánuje. Argument o dôležitosti pre Slovensko tak opäť padá. Ostáva iba otázka, prečo je budovanie ropovodného napojenia na Rakúsko pre Slovákov tak dôležité.