Až 7 % spoločností hrozí úpadok

Na Slovensku podniká necelých 7 % spoločností, ktorým v tomto roku hrozí s vysokou pravdepodobnosťou úpadok.

Najviac ohrozené sú spoločnosti v oblasti cestovného ruchu a gastra, najmenej spoločnosti z oblasti zdravotníctva. V analýze sa podrobnejšie pozrieme na FinStat skóre – model, ktorý zostavila spoločnosť FinStat a ktorý odhaduje pravdepodobnosť úpadku firiem v nasledujúcom účtovnom období. Presnosť modelu je spomedzi ostatných svetových modelov v slovenských podmienkach najvyššia, a to 83 %.

Kľúčové zistenia:

• FinStat skóre spoločností na Slovensku sa medziročne zlepšilo. Kým v roku 2022 dosahovalo 33,5 %, tak v roku 2023 opäť kleslo na 32,8 %.
• V zóne vysokej pravdepodobnosti úpadku v nasledujúcom účtovnom období je 7 % všetkých spoločností.
• Najvyššie priemerné FinStat skóre majú spoločnosti v oblasti dopravy a logistiky, spracovania odpadov a v sektore nehnuteľností. Naopak, najnižšie FinStat skóre je vo verejnej správe, hazarde a tiež v školstve a vzdelávaní.
• Najvyšší podiel firiem v červenej zóne je v sektore cestovného ruchu a gastra, potravinárstva a v odvetví odevov.

Na základe FinStat skóre bolo v roku 2023 v dobrom finančnom zdraví 65 % firiem, v šedej zóne (v ktorej je pravdepodobnosť úpadku od 31 % do 70 %) sa nachádzalo necelých 28 % firiem a v zóne, v ktorej je pravdepodobnosť úpadku vyše 71 %, bolo viac ako 19-tisíc subjektov, teda 7 % všetkých firiem. Oproti predošlým rokom ide o zlepšenie. V roku 2021 sa v šedej zóne nachádzalo vyše 28 % firiem a v zóne vysokej pravdepodobnosti úpadku viac ako 8 % firiem.

Napriek tomu sa priemerné FinStat skóre za všetky spoločnosti v posledných troch rokoch výrazne nemenilo. V roku 2021 dosahovalo 32,7 %, v roku 2022 až 33,5 % a v roku 2023 opäť kleslo na 32,8 %.

Priemerná pravdepodobnosť úpadku sa vo väčšine sektorov pohybuje na úrovni 30 až 40 %. Najhoršie je na tom odvetvie dopravy a logistiky, spracovania odpadov a sektor nehnuteľností, v ktorých je priemerná pravdepodobnosť úpadku na úrovni 37 %. Na opačnom konci rebríčka je verejná správa (3 %), ktorá zahŕňa len niekoľko inštitúcií, a odvetvie hazardu, v ktorom je priemerná pravdepodobnosť úpadku 9 %. Dôvodom je fakt, že v sektore nájdeme veľkých hráčov s dobrými finančnými výsledkami a v dobrej kondícii. Nízke FinStat skóre majú aj odvetvia, ako je školstvo a vzdelávanie (19 %) alebo informačné technológie (19 %). Piatym odvetvím s najnižším FinStat skóre je zdravotníctvo (23 %), v ktorom sú zahrnuté najväčšie spoločnosti, ako napríklad Penta Hospitals SK, a. s., Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s. alebo Medirex, a.s. Naopak, v datasete nepočítame napríklad s nemocnicami, ktoré sú právnou formou príspevkové organizácie.

Zaujímavosťou je, že za posledné tri roky sa zásadnejšie zlepšilo najmä skóre cestovného ruchu a gastra (z 39 % na 33 %). Dôvodom je pravdepodobne popandemické vytriezvenie. Podobný vývoj je viditeľný aj pri spoločnostiach zo sektora poľnohospodárstva a lesníctva, ktorému sa skóre zlepšilo o 14 p. b. Anomáliou v dátach je sektor práva, poradenstva a účtovníctva, ktorému sa skóre zhoršilo z priemerných 6 % na 33 %. Výsledky v roku 2021 skreslilo SLOVENSKÉ PODIELOVÉ DRUŽSTVO ROD, ktoré dosahovalo aktíva vyše 100 miliárd eur. Na družstvo už upozorňovala aj Národná banka Slovenska.

Po rozdelení firiem v odvetviach do intervalov pravdepodobnosti úpadku je možné vidieť podiel spoločností v jednotlivých zónach. Odvetvie cestovného ruchu a gastra je na tom najhoršie. Vyše 16 % spoločností má FinStat skóre 71 % a viac a necelých 26 % sa nachádza v šedej zóne. Zvyšných bezmála 58 % je v zóne finančne zdravých spoločností. Zo známych firiem sa do červenej zóny dostal napríklad prevádzkovateľ festivalu Pohoda POHODA FESTIVAL, s. r. o. alebo Hokejový klub Poprad, a.s.

Druhým odvetvím s najvyšším podielom nezdravých firiem je potravinárstvo – v červenej zóne je až 13 % spoločností a v šedej 36,1 %. V červenej zóne sa nachádza napríklad spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. alebo Gemermilk rs, s.r.o. O prvej menovanej spoločnosti sme písali aj v konkurzných novinkách.

Tretím odvetvím s najvyšším podielom firiem v červenej zóne je odvetvie odevov a obuvi (12 %). V šedej zóne sa nachádza skoro 26 % firiem z daného sektora.

Ďalší uhol pohľadu poskytuje rozdelenie firiem na základe výšky verejného dlhu. Platí, že čím vyššie dlhy má spoločnosť, tým viac narastá pravdepodobnosť problémov. Keď rozdelíme spoločnosti podľa výšky celkových dlhov voči Sociálnej poisťovni, Finančnej správe SR, Unionu či VŠZP, tak FinStat skóre narastá spolu s dlhom. Kým priemerné FinStat skóre spoločností bez dlhu dosahuje 32,6 %, pri dlhu vyššom ako 100 eur ide už o 43,8 %. Spoločnosti, ktoré majú dlh vyšší ako 10-tisíc eur, dosahujú priemerné FinStat skóre bezmála 46 %.

FinStat skóre zároveň naznačuje, že spoločnosti, ktoré majú nízke tržby, sú vo väčšom ohrození v nasledujúcom účtovnom období. Viac ako 10 % spoločností, ktoré v roku 2023 dosahovali tržby menej ako 30-tisíc eur, je v červenej zóne. Rovnako je v červenej zóne 5 % spoločností s tržbami od 30 do 50-tisíc eur a 7 % spoločností s tržbami od 50 až 100-tisíc eur. Čím vyššie tržby majú spoločnosti, tým menej im hrozí v ďalšom účtovnom období riziko. Napriek tomu ale rastie podiel spoločností v šedej zóne. Kým v kategórii tržieb do 30-tisíc eur sa v šedej zóne nachádza približne 20 % spoločností, tak v kategórií tržieb nad 10 miliónov ide o vyše 66 % spoločností.