Dôvod: Myslel si, že existuje dobrá smrť. Mýlil sa

Legálna samovražda ako biznis. Ukážka Kapitoly 11 z knihy Tomáša Lemešaniho Dôvod.

Bezpečnostný pracovník odišiel. Keď zavrel dvere, Félix počul ako sa lúči s ochrankou a sekretárkou vo vestibule.

"Týždeň? Čo tam tak dlho budú robiť?“ hovoril si sám pre seba. Nevedel prečo, ale niečo sa mu na tom celom nepozdávalo. Pohľad na hodinky ho však prinútil pustiť to aspoň načas z hlavy. Čakala ho fúra zanedbanej práce.

V spleti nepríjemných udalostí a následných pocitov sa mu do pracovnej reality dostávalo ťažko. Niekoľko prázdnych minút pred otvorením spisu položeného na stole vypĺňal bezcieľnym a úzkostlivým pohľadom z okna. Z letargie ho prebralo až zvonenie internej telefonickej linky. Bola to sekretárka. Pripomenula mu denný program a presvedčila ho, že sa do práce musí oprieť naplno, či chce alebo nie.

Najviac sa obával stretnutia s právnym poradcom Igora Komratova. Negatívna skúsenosť z poslednej intervencie tohto pána mu ostala vrytá v pamäti a vyvolávala pocit neistoty. Vedel, že muž postavenia Igora Komratova bude mať dosť veľkú moc a dosť peňazí na zaistenie najkvalitnejšiej dostupnej právnej pomoci. Navyše, o právnikoch z východnej Európy vedel, že sa s nimi nejedná ľahko, sú ostrí. Nepusti ich hlavne zásadovosť. Nenechajú sa odbiť, nemávnu nad problémom rukou a klientovi znesú aj modré z neba.

Nervózne poklepkávanie po stole prerušilo príjemné prekvapenie. „Neočakávaná návšteva. Doktorka Wilhelmová z prípadu Holler. Čo jej mám odkázať? Mám postupovať ako zvyčajne pri neohlásených návštevách?“ ozvalo sa opäť z malej škatuľky na stole.

Félix ju pri hlasnej reakcii takmer zhodil na zem. „Nie, nie! Toto je niečo špeciálne, pokojne jej povedzte, že sa jej môžem venovať, hm... o desať minút.“

„Ale ona sa ponáhľa, zastavila sa len cestou na letisko.“

„Tak dobre, pustite ju,“ opäť nezaváhal ani na sekundu a rýchlo sa pokúšal upraviť netvárnu hmotu, ktorá vznikla z jeho vlasov vplyvom netradičného hotelového spánku.
Sekretárka bola z jeho reakcie prekvapená. Keď sa však pozrela na štíhlu postavu, dlhé nohy a plné prsia hostky, šípila, čím môže byť netradičná reakcia jej šéfa vyvolaná. S úškrnom na perách poslala lekárku do Félixovej kancelárie.

Nesadol si na stoličku, snažil sa zapôsobiť ako džentlmen. Vyšiel sympatickej psychiatričke naproti. Otvoril jej dvere a jeho náklonnosť bola opätovaná. Šarmantných úsmevov a koketného prehadzovania vlasmi bolo viac než dosť. Félix nechcel pôsobiť ako grobian, a tak milého hosťa posadil, hoci vedel, že len na chvíľu. Žiaľ.

„Doniesla som vám požadovanú dokumentáciu. Napokon to nebolo až také chúlostivé, ako sme pri našom poslednom rozhovore predpokladali. Rodina Richarda Hollera nerobila žiadne obštrukcie a povolila nám postúpiť dokumentáciu ďalej. Pochopili, že je to pre urýchlenie veci nevyhnutné,“ spustila evidentne vystresovaná Nemka. Félix v prvom okamihu nepochopil, o čom hovorí. Sústredil sa viac na jej pery než na slová. Snažil sa to zakryť.

„Ďakujem, nečakal som že to pôjde takto ľahko. Určite pomohol aj šarm vyjednávača,“ neodpustil si malý flirt.

Odpoveďou mu bolo roztomilé začervenanie sa.

„Okrem toho som vám doniesla dokumenty o štúdii môjho exmanžela. Týka sa spomínaného syndrómu zlomeného srdca. Dal mi len to, čo je oficiálne dostupné, ale predpokladám, že vám to pre vytvorenie obrazu o problematike postačuje. Sú tam opísané konkrétne prípady, ktoré skúmal. Hoci neľahké, no určite zaujímavé čítanie.“
Po ďalšom poďakovaní a niekoľkých kvetnatých pokusoch presunúť tón rozhovoru do romantickejšej roviny to Félix vzdal. Keď videl, že lekárka pozerá na hodinky a pomaly sa dvíha z kresla, pokúsil sa zistiť, aké sú výhliadky ich ďalšieho spoločného stretnutia.

„A čo vaša klinika? Mohol by som ju navštíviť? Vzhľadom na to, v akej fáze sa prípad Holler nachádza, by sa mi to hodilo v čo najskoršom období. Rád by som videl aj samotného pacienta.“

Neuvedomoval si, že je opovážlivý a sám nevhodne navrhuje priskoré termíny. Psychiatrička však bola na rovnakej vlne. Vedela, o čo ide a Félixovu hru s radosťou prijala.
„Samozrejme, nevidím v tom problém. Na klinike práve pracujem na štúdii o sexuálnych poruchách. Je to náročná práca, takže tam väčšinou trávim aj celé noci. Medzi jednotlivými etapami výskumu privítam vašu spoločnosť a rada pomôžem s pracovnými záležitosťami. Teraz ma, prosím, ospravedlňte, musím sa poponáhľať na letisko. Vraciam sa na kliniku. V súvislosti s vaším príchodom sa mi môžete pokojne ozvať aj na súkromný telefón. Pomohla by som vám s ubytovaním,“ cez stôl mu podala ruku. Félix sa márne pokúšal skryť evidentné nadšenie z vynúteného pozvania.

Po odchode príťažlivej blondíny ešte chvíľu tajne vychutnával príjemnú vôňu jej parfému, ktorá ho celého objala. Neskôr na balkóne vyfajčil cigaretu a venoval sa ďalším spisom.
Séria nečakaných návštev medzitým pokračovala. Félix sa zachoval výnimočne a každú napriek svojmu zvyku prijal. Zaujala ho najmä tá Petrova. Ako hlava projektu rád pôsobil odmerane, priestory svojej kancelárie opúšťal len málokedy.

Knihu Dôvod nakúpite najvýhodnejšie v našom eshope na tomto linku alebo na tomto linku

„Dáme si pohárik?“ začal Peter ako obvykle, aby tak zastrel svoje nečakané rozhodnutie navštíviť kolegu.

Félixovi bolo trápne, že mu nalieva whisky len chvíľu za obedom, no vedel, že to tak bude pre oboch lepšie. Sebe venoval iba kolu.

„Počul som o tvojich problémoch doma. Zarážajúce. Ako je možné, že aj napriek všetkým tým bezpečnostným opatreniam sa niekomu podarí dostať až do tvojej kuchyne?“

„Mňa to neprekvapuje. Projekt mal vždy veľa nepriateľov. Medzi nimi je isto mnoho ľudí, ktorí sú ochotní zachádzať do krajností,“ hral sa Félix na hrdinu, hoci aj jeho bezpečnostná kríza prekvapovala.

„Myslíš tým niekoho konkrétneho? Dosť dlho sme sa nerozprávali o nepríjemnejších záležitostiach. Odkedy ťa vtedy napadli, nechcel som vyrývať...“

„Chápem. Istý čas si určite robil dobre. Ale teraz je to už jedno. Ak sa chceš na niečo spýtať, pokojne, smieš. Nemal som na mysli nikoho konkrétneho. Dávam si väčší pozor ako kedykoľvek predtým. Napadlo mi jedine, že by v tom mohla mať prsty polícia. Tá teraz strká nos do všetkého. Je to však zrejme len paranoja. Nikdy takto ďaleko nezašli.“

„Ak by si si na niečo spomenul, daj mi kedykoľvek vedieť. Dúfam, že si uvedomuješ, že sa mi vždy môžeš zdôveriť.“

„Prečo sa tak vypytuješ? Deje sa niečo aj u teba?“

Predošlá kapitola: Dôvod: Myslel si, že existuje dobrá smrť. Mýlil sa

„Nie, nie. Chcel som len zistiť ako je na tom môj starý priateľ. Firma je v turbulentnom období. Je potrebné mať oči na stopkách.“
Poprehadzovali medzi sebou zopár bezvýznamných slov o športe a Peter v sprievode ochranky, ktorá ho čakala pred budovou, odišiel. Félixa zanechal samého s jeho prácou a nepríjemne neistým pocitom.

Petra poznal dobre a vedel, že podobné návštevy nerobí bezdôvodne, stále má niečo za lubom. Nepovažoval to za zlú vlastnosť. Bolo mu jasné, že nedáva príliš najavo otvorené pocity a v profesionálnom živote hrá tvrdé divadlo. Odstup od zvyšku projektu k tomu prirodzene patril. Po chvíli to pustil z hlavy. Nechcel sa ponárať do pochybných myšlienok, ktoré ho v danej situácii sprevádzali nepríjemne často a prehlbovať tak svoju paranoju.

Deň sa preklopil k večeru a do kancelárie vkročil ráznym krokom solídny pán s vážnym pohľadom. Šlo o obávanú návštevu právneho zástupcu Igora Komratova. Jeho meno si Félix ešte ani nestihol zapamätať a už na neho smerovala jedna právnická vyhrážka za druhou. Ak by niekto čakal, že sa štýl jednania staršieho pána po poslednej lekcii zmení, mýlil by sa. Naopak, bol nepríjemnejší ako minule, zjavne ho posledná udalosť nabrúsila ešte viac.

V desaťminútovom školení z právnických fráz napadol rozhodnutie projektu pozastaviť zákrok jeho klienta – manželov Komratovcov. Nepripravený Félix nedokázal patrične zareagovať. Síce chcel vysvetliť právnikovi, že sa chystá napadnúť už podané napadnutie syna pána Igora, nedokázal zastaviť egomaniaka, ktorý sedel oproti.

Nepríjemné jednanie nakoniec uzavrel tým, že sa dohodnú na hlbšom neformálnom stretnutí oboch dotknutých strán. Termín dohodnú so sekretárkou.

Félix si vydýchol, až keď po pánovi v saku ostal v jeho kancelárii len štipľavý odor kolínskej. Vedel, že bez právnikov svojej spoločnosti nemôže s danou osobou komunikovať. Advokát bol nielen nabrúsený, ale zjavne aj zdatný a sebavedomý. Každé slovo mohlo zahrať do kariet protistrany.

Po dni plnom zmiešaných pocitov si vyšiel do kino klubu a neskôr na pohárik s Larou. Prospelo im, že sa dlho nevideli. Bavili sa ohromne, pôsobila naňho veľmi chápavo a prirodzene. Cestou do hotela si vzal taxík a zastavil na svojej ulici. Videl, že v jeho dome sa svieti a pred budovou parkujú firemné autá. Mal chuť nazrieť dnu, no mal vypité a bolo by to len na škodu.