Ľudovít Kaník je rodákom z Hnúšte neďaleko Rimavskej Soboty. Po skončení Vysokej školy ekonomickej v Bratislave v roku 1988 pracoval až do pádu bývalého režimu ako vedúci finančného odboru Mestského národného výboru v Banskej Štiavnici. S manažmentom verejných financií tak skúsenosti získal ešte v socialistických podmienkach.

Hneď po prechode do kapitalizmu však vedel, kde je jeho miesto. Chcel byť tam, kde sa delí štátny majetok. Viedlo to k jeho vzostupu, ale aj neskorším škandálom a zostupu politickej kariéry.

Už v rokoch 1990 a 1991 bol predsedom Okresnej privatizačnej komisie v Žiari nad Hronom.
V roku 1991 sa stal riaditeľom odboru malej privatizácie na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky.

Od roku 1992 bol generálnym riaditeľom T&C-1. národná aukčná spoločnosť. Stále tak udržiaval kontakt s realitou rozdeľovania štátneho majetku a svoje cestičky k tomu, ako naň vplývať našiel aj v časoch, keď ho privatizanti z HZDS vytlačili na okraj politického obchodu.

Vrchol jeho kariéry v politike prišiel až po porážke Vladimíra Mečiara. Prakticky hneď po zmene garnitúry zasadol na stoličku prezidenta Fondu národného majetku. Nominovali ho tam už ako člena Demokratickej strany (DS). Šlo o subjekt, ktorý ho presadil medzi politické elity.

Od roku 2000 bol podpredsedom strany pre vnútornú výstavbu a médiá. Vo februári 2001 sa stal jej predsedom. Pod jeho vedením spravila strana pre jej historickú úlohu a kariéru členov významný krok.

Pôvodne kandidovala v parlamentných voľbách v roku 2002 v koalícii s Demokratickou úniou Jána Budaja. Prieskumy verejnej mienky ukazovali, že táto koalícia nemá šancu dostať sa do parlamentu. Tesne pred voľbami aj preto Demokratická strana stiahla svoju kandidátku a vyzvala svojich voličov, aby volili vo voľbách SDKÚ. Výmenou za to SDKÚ vyplatilo DS časť peňazí za voličské hlasy a strane po voľbách pripadlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, kde na základe dohody nominovali predsedu DS Ľudovíta Kaníka.

Kaník bol v očiach verejnosti nepopulárnym politikom. Neštítil sa totiž bez váhania urobiť rázne reformy, ktoré zasiahli mnoho sociálne odkázaných skupín. Nie vždy pritom používal z hľadiska politického marketingu citlivú argumentáciu.

Ľudovít Kaník je autorom reformy dôchodkového systému, ktorej súčasťou je II. pilier dôchodkového sporenia. Ako minister tiež uskutočnil rozsiahlu novelu Zákonníka práce. Reformoval početnými novelami systém rodinnej politiky, zaviedol daňový bonus na každé dieťa pre pracujúcich rodičov, viacerými opatreniami sa zaslúžil o pokles zneužívania poberania dávok v hmotnej núdzi. Bol to on, kto zaviedol napríklad stály dohľad úradu práce nad aktivitou nepracujúceho.

Čítajte aj:

Gustáv Krajči: Mečiarov muž, ktorý chcel zdolať demokraciu

Východniarsky politický biznismen Igor Sidor

Jirko Malchárek: Z automobilového pretekára symbolom Gorily

Jeho kariéra však podobne ako kariéra ďalších demokratov zaznamenala v roku 2006 úder, keď ich vytlačil Robert Fico a jeho prvá vláda. Po štyroch rokoch sa však do diania plánovali zapojiť zase.

Ľudovít Kaník kandidoval vo voľbách 2010 do národnej rady na kandidátke Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratickej strany (SDKÚ-DS) z 30. miesta. Vo voľbách získal od občanov 22230 prednostných hlasov a posunul sa tak až na 6. miesto kandidátky vo výslednom poradí. Nielenže zasadol do poslaneckých lavíc, ale stal sa taktiež členom výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

V 6. volebnom období sa stal načas predsedom poslaneckého klubu SDKÚ-DS a členom výboru pre sociálne veci. Vo funkcii predsedu poslaneckého klubu ho 27. novembra 2012 nahradila Lucia Žitňanská. Po tomto období a kauze Gorila, ktorá de facto zničila stranu SDKÚ-DS sa pokúšal uspieť v komunálnej politike, keď neúspešne kandidoval na post župana Banskobystrického kraja.

Pod nepopulárnu auru exministra sa podpísali kauzy, ktoré naznačovali netransparentnú privatizáciu niekoľkých štátnych podnikov v čase, kedy viedol Fond národného majetku, alebo pracoval v iných zložkách s vplyvom na privatizáciu. Hlavne ľudia Roberta Fica obviňujú jeho aj jeho spolustraníkov z SDKÚ-DS z nekalej privatizácie energetických podnikov. Kaník naopak tvrdí, že napravil množstvo štátnych pochybení privatizácii v období mečiarizmu.

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope